Kréta - výlety

Kedysi dávno, v dobách, ktoré si už mnoho ľudí nepamätá, teda približne pred niekoľkými rokmi, presnejšie to bolo v roku 2009, som pobýval v rovnakom stredisku v hoteli Santa Marina (tento rok ho búrali) a túžil sa dostať na zaujímavý kopček zvaný Stroumboulas (alebo aj Stroumpoulas), ktorý sa týči nad Amoudarou na Kréte. Boližeto doby, ešte ani mapy neboli tak podrobné, takže moja celá príprava išla do... (veď vy viete kam). Tak mi zostal zavesený pytel, ako hovoria climberi.

A tak tento rok, keď sme sa rozhodli pre Amoudaru, oprášil som staré GPS súbory, pridal nové, stiahol aktualizované mapy, vzal lepšie tenisky aj lepšiu GPS a dúfal, že tentoraz sa výlet zadarí lepšie...

Výlet z Analipsina juh ostrova Kréta, do mesta Mirtosležiaceho západne od mesta Ierapetra. Neďaleko leží roklina Sarakina Gorge, v ktorej sa dá mokrou nohou vegetiť aj bez piva. Je tu aj príjemný chlad, pretože strmé previsnuté steny bránia slnečným lúčom ohriať toto miesto na príliš vysoké teploty.

Ja som nohu v Sarakina Gorge aj trochu omočil, manželka zatiaľ skúmala slanosť mora na južnej strane Krétyv Mirtose. Keďže vydržala až do dnešných dní, asi bola dobre nasolená. Bola aj trochu ugrilovaná, lebo sme chytili teplý južný vietor (a to nenarážam na jeho sexuálnu orientáciu, ale na smer, odkiaľ prišiel).

Parkovanie pred Paul Marie bolo vo všeobecnosti problémom. Úzka cesta, do ktorej zasahovali parkujúce autá a pútače z taverien, pomedzi ktoré kľučkovali chodci zúfalo sa snažiaci vyhnúť prechádzajúcemu autobusu, vedľa ktorého sa ešte nacpal drzý skúter. Jediné voľné miesto pod olivami oproti, prípadne až pár desiatok metrov povyše, oproti kostolu.

Prvý deň sa mi podarilo strčiť Jimmiho pod olivy, čím som vzbudil značnú nevôľu mačiek pospávajúcich po zemi. Aj napriek tomu, že Jimmi mal zadnú časť otvorenú, nikdy sa nestalo, žeby tam skočili mačky či nejaká väčšia čierna dvojnohá potvora.

Pláže v stredisku Analipsi som opísal v článku o štúdiách Paul Marie a stredisku Analipsi. Ostatné bližšie pláže i možnosti stredísk sa v krátkosti pokúsim zhrnúť tu. Pri požičaní auta sme sa boli pozrieť aj na pláži Karteros(a prechádzali sme okolo viacerých pláží, napríklad okolo pláže v Kato Gouves, Kambos i inde.

Na Kavroseboli aj nejaké tie výlety, aj keď je potrebné povedať, že najmä spočiatku to vyzeralo všelijako. Najmä s tými pešími, pretože moje koleno pred dovolenkou toho veľa nedovoľovalo. Tak do roboty a naspäť, prípadne ešte do obchodu a naspäť. Takže zo zamýšľaných prechádzok bližším i vzdialenejším okolím pomaly schádzalo. Aj napriek tomu som si pripravil pár výletíkov, tak "pre istotu". Medzi hlavných adeptov patrila roklina Moudros, roklina Platania a prípadne aj roklina Imbros.

Lístok na Santorini, zakúpený u delegátky Kataríny stál 79 Eur, v cene nebola doprava z hotela Nefeli v Plataniase do a z prístavu v Rethymne, nakoľko sme boli jediní záujemcovia v tomto termíne. Cesta taxíkom z hotela a do hotela stála cca po 7 Eur každá.

Od delegátky sme dostali voucher na loď Panagia Thalasini (tak nejako sa to píše) s odjazdom o 7.30 a príchodom niekedy okolo jedenástej (veď to poznáte - Gréci sa neponáhľajú). Moderná loď, ktorá by Santorinimala stíhať za 2,5 hodiny.

Tak tu neviem, čo napísať :-(. Asfalt, pustatina a more. Hotel Blue Sky and Sea pri Ierapetre na Kréteje dokonale izolovaný. Na severe pomerne rušná cesta z Ierapetry do Makrygialosu a Sitie, ktorá keďže nemá krajnicu, tak nie je vhodná nielen pre peších, ale asi ani pre bikerov a motorkárov. Na východe pustatina, po 500 metroch daľší hotel, potom nejaké skleníky a zase pustatina. Na západ sa tiahne pláž po najbližší útes a zase len pustatina. Najobľúbenejším miestom vychádzok po večeri sa preto stal úzky pruh medzi bazénom a pool-barom, kde sa až do 23. hodiny nalievalo zadarmo.

Odchod autobusom od bw  Marina Sandsasi o 8.45, cesta do prístavu Kissamos, nalodenie na loď, plavba na ostrov Gramvousa. Cestou výhľad na západné pobrežie Kréty, ktoré sa údajne každý rok dvíha o 2 mm (zatiaľčo východné pobrežie klesá do mora).

V Amoudare sme absolvovali dva kratšie pešie výlety. V tom druhom sme prešli neďalekú roklinu (Almyrosalebo Almiros, pípadne aj inak) a v tom prvom sme išli obzrieť, ako sa dostaneme najrýchlejšie na nástup. Boli by sme tých výletov absolvovali aj viac, ale mojou neopatrnosťou som prišiel k jednej vkusnej diere v nohe a tak sme od tých ostatných dobrovoľne upustili. 

(2021 - doplnené foto z Patsos gorge, Eleuterny aj výhľady od jaskyne Melidoni) Auto som mal požičané na dva dni, nakoľko druhý výlet som mal naplánovaný hodne skoro. Keďže prvý deň mali auto priviezť až o 9. hodine, celodenný výlet na poludňajšom slnku až na Psiloritis a naspäť by som už asi nestíhal. A tak som hľadal aj nejaké kratšie alternatívy. Do toho vziať do úvahy, kde som ešte nebol, čo by som chcel vidieť - zostalo asi 52 cieľov. To by som potreboval auto na ďalších minimálne 21 dní, ale nakoľko som nemal ani toľko ubytovania, tak som si vybral iba niekoľko.

Po pešom výlete cez roklinu pri Gazi sme sa rozhodli, že by bolo fajn pozrieť sa aj na výraznú dominantu pri Heraklione a Amoudare - na kopec Stroumboulas. Má nádherný tvar, pre lovcov "fantasy" historiek je to určite stará zabudnutá pyramída - pozri foto.

Po raňajkách vyrážame z hotelu Nefeli po diaľnici východným smerom - Iraklion, Hersonisos, Agios Nikolaos a podľa času a situácie sa uvidí - buď palmová pláž Vai, alebo Planina Lasithi, alebo Ierapetraa južnou stranou domov.

Požičali sme si auto prostredníctvom delegátky Kataríny z pôžičovne Auto Moto Sport v Rethymne. Vzhľadom k tomu, že sme boli len dvaja, vybrali sme si Matizs tým, že nejako oželieme aj klimatizáciu. Cena na deň 44 Eura. Mne sa to zdalo trochu viac, veď na Rodosenás Saxo s klímou vyšlo na tri dni na 105 Eur, ale je pravda, že tam bola akcia 3 za 2 dni, takže aj tam auto vychádzalo na cca 53 Eur na deń. Katarína nám dala zľavu, takže po zaplatení zálohy 10 Eur sme mali doplatiť už iba rovnú stovku. Dohodli sme sa na ráno na 8 hodinu, keďže raňajky začínali o 7.30.

Od hotela Santa Marina sme sa ráno vydali doprava, aby slabšie polovičky videli aj hotel Apoloniav Amoudarea najväčšiu atrakciu - elektráreň. Odtiaľ už na diaľnicu - smer Agios Nikolaos. Elektronická navigácia so ženským hlasom hučala - vľavo, dvesto metrov, potom odbočka vpravo... - a podobne, ale keďže som PDA dostal z opravy iba nedlho pred dovolenkou, nestihol som si ho už nastaviť podľa mojich predstáv a poriadne vyskúšať. Takže som vedel, že tá navigácia bude po cestách, ktoré budú vyhovovať technike. Navyše som zabudol aj zapnúť automatické nahrávanie trasy, takže nemám ani ten záznam.

Od hotela Santa Marina sme pokračovali autom (kúpať som sa nemohol, ale šoférovať áno) doprava k mostíku, tu odbočili doľava do Gazia rovnakou cestou ako v včera sme pokračovali do Tylisosu. Na známej križovatke sme neodbočili doprava, ale doľava a dostali sme sa až do dediny. Tu sme natankovali za slušný peniaz (tuším do 1,1 Eura za liter) a pokračovali smerom na Anogiu. Po chvíli jazdy prichádzame k zaujímavej rokline po ľavej strane. Miestami je vidieť aj cestička na dne rokliny, prípadne chodník na druhej strane kopca. Škoda, že ju nemôžem prejsť, aspoň čiastočne. Po pár sto metroch vedie dolu nejaká cestička, tadiaľ by sa určite dalo zísť až na dno a odtiaľ na koniec rokliny. Prechádzame teda pomaly po ceste po pravej strane svahu a po pár kilometroch skutočne prichádzame na koniec rokliny. Je tu nejaký barák a cestný most ponad potok.

(2021 - doplnené foto) Výlet na Psiloritis (mount Ida)som začínal skoro ráno. Vstával som niečo po tretej ráno, aby som pred štvrtou vyrazil z hotela Agelia Beach. Slnko vychádzalo čosi po šiestej hodine a na kopcoch býva ešte dosť tma. Cestu som počítal zo Sfakaki na dve hodiny. Je to síce iba okolo 70 kilometrov, ale potme, na neznámych kľukatých cestách a bez navigátora (iba s GPS). Nakoniec mi cesta zo Sfakakicez Panormo, Peramu, Axos, Anogiu na planinu Nida tie dve hodiny skutočne aj trvala. Ale je potrebné tiež povedať, že najviac ma zdržal posledný úsek od Anogie na planinu Nida. Zistil som tiež, že odporúčanie baby z pôžičovne, aby som volil vyššiu triedu auta som mal poslúchnuť. Lebo vyššia trieda - predpokladám že aj lepšie svetlá. Tie na mojom aute - nič moc. Ale poporiadku.

Na dovolenke som sa dostal na tri výlety. Tým zaujímavejším bol výlet do rokliny Imbros s dopravou od miestnej cestovky. Ale nie je potrebné predstavovať si to tak, že nejaká masovka. Ja a ešte štyria ľudia. Druhým bol bike výlet do Argiroupole, Lappy, k jazeru Kourňas a do Georgioupolisu. Tretím bola prechádzka popri pobreží východným smerom. Ale začnem od prechádzky.

Výlety autom po Kréte:Požičali sme si auto kategórie A (rozumej Matiz s klimatizáciou za 44 E na deň) na dva dni. Dovezenie na druhý deň do hotela, vraj o 8.30. Pokojne idem na raňajky, po príchode na izbu už zvoní telefón. Keďže si s volajúcim nerozumieme, asi má službu recepčná, čo ovláda iba gréčtinu. Pri recepcii ma odchytáva maník, ukazujem mu voucher od delegáta, ten si vypýta môj vodičák, dá mi podpísať zmluvu, jednu kópiu mi vracia a predáva ma ďalšiemu maníkovi. Ten už štrngá kľúčami, vedie ma pred hotel, ospravedlňuje sa, že už nič na parkovanie nebolo voľné (ale na druhej strane je to Atos) a ukazuje mi, ako sa radia rýchlosti. Sirupu do 1/4 nádrže, lúči sa a pripomína, že kľúče stačí nechať na recepcii (aj stačilo).

Jedno z miest, ktoré som chcel navštíviť na Krétebola aj roklina Deads gorge medzi dedinami Zakros a Kato Zakros (pri mori). Niektoré stránky označujú toto miesto aj ako Death gorge, ale podľa miestnych označení a nápisov, viditeľných aj na niektorých fotografiách z rokliny označujú gréci skutočne názvom Dead´s Gorge a ja sa budem pridŕžať tohto miestneho rukopisu, prirodzene bez apostrofu.

V Kato Zakros sme už boli na výlete v roku 2008 pri pobyte v hoteli Blue Sky and Sea neďaleko Ierapetry. Vtedy sme Deads gorge iba nakusli a tak nastal čas, aby som sa do nej aj pozrel, prípadne ju aj prešiel vlastnými nohami, keďže na kolesách sa nedá.