Výlet na Súľov v auguste 2011 so svokrom. Cesta z Bratislavy vlakom do Predmiera, odtiaľ pešo až po parkovisko pri chate Súľov, na Roháč a červenou značkou pod hrad Súľov. Zelenou na samotný hrad a pokračovať dolu k turistickej ubytovni Odtiaľ autobusom na vlak. Ten sme zmeškali, lebo meškal autobus. Neviem, ako to tí dedinčania robia po iné dni.
Pešo asfaltkou z Predmiera cez Jablonové až k tiesňave Súľov, kam sme sa mali po výlete aj vrátiť. Potom žltou značkou po Lúku pri kamennom hríbe a ďalej žltou až po Lúku pod Roháčom. Napriek enormnému teplu bola časť cesty cez les pod Lúkou pod Roháčom značne rozbahnená.
Od rozcestia som vybehol k jaskyni Šarkania diera po pár fotiek a opäť návrat na Lúku pod Roháčom. Rebríky k šarkanej diere boli vo veľmi dobrom stave.
Od lúky čiastočne do kopca až pod Slopy, pár rebríkov, a strmo hore k Obrovskej bráne, alebo tiež Skalnej bráne v Slopoch, odkiaľ je to na Čiakov už iba necelých 15 minút.
Z Čiakova sme sa vydali doprava hore, pretože svokor ako zberateľ vrcholov v tomto roku ešte nemal vo svojej zbierke Roháča. Teda nie ten hmyz, ani toho, čo ho naháňajú maďarskí aj naši policajti, ale iba obyčajný vrchol Roháč. Škoda, že na tomto kopčeku nie je žiadna tabuľa, možno padla za obeť nejakým temným silám (pravdepodobne čiernym zberačom malín, hríbov, čučoriedok a iného železa ), lebo nejaký zvyšok železnej rúrky tam bol.
Z Roháča sme sa vrátili na Čiakov a po červenej značke sme vyrazili smerom k hradu Súľov. Chodník je to pekný, dokonca pekný je aj ten les okolo, iba je škoda, že takmer všetky vyhliadky sú dosť zarastené stromami. Myslím si, že v tomto prípade by motorová píla dosť pomohla.
Cez Sedlo pod Bradou a Lúku pod Súľovským hradom sme sa dostali až na samotný Súľovský hrad. Keďže bolo krásne horúce počasie, boli krásne aj výhľady. Na samotnom hrade bolo pomerne málo ľudí, pár sme ich stretli pri príchode na hrad ako odchádzajú našou cestou a troch horolezcov zase pri našom odchode, ako prichádzajú.
Cestou k parkovisku sme stretli už iba niekoľko turistov. Keďže sme sa trochu ponáhľali, v chate Súľov sme už stihli iba jedno pivo a šli sme na autobus, aby sme sa dostali čím skôr domov. Autobus mal ísť 15.12 od turistickej nocľahárne Súľov a v Bytči sme mali stíhať osobák do Považskej Bystrice s následným prestupom na rýchlik do Bratislavy. Srandista s autobusom však došiel až 15.17 a tým pádom sme vlak nestihli. Do Považskej sme sa síce dostali, ale tu sme čakali na ďalší rýchlik 1,5 hodiny. Aj takto sa cestuje s podporou Žilinského samosprávneho kraja (slogan na cestovnom poriadku).
