Výlet autobusom do Smoleníc. Marec 2014. Výstup pri Obecnom úrade (OcÚ). Odtiaľ pár desiatok metrov po chodníku popri ceste k TZT. Tu doľava hore, okolo kostola po asfaltke do zámockého parku.
Trasa môjho výletu sčasti kopírovala Štefánikovu magistrálu, ktorá je západnou časťou Cesty hrdinov SNP vedúcej od Devína na Duklu (alebo aj naspäť).
Po park iba obmedzené fotky Smolenického zámku. Odtiaľ mi už zábery kazí slnko v protismere.
Smolenice, zámok a zámocký park
Až do Smolenického parku po asfalte.
Modrou značkou takmer na hrebeň Zárub
Od Smolenického parku prudko hore po modrej. V miestach, kde modrá značka odbočuje doľava, ja sa dávam rovno chodníkom popod Havraniu skalu. Najskôr ešte chvíľu prudko hore, neskôr sa chodník stáča doprava a traverzuje svah popod lezecké terény na Havranej skale. Za skalou sa napája na červenú značku Štefánikovej magistrály.
Havrania skala a Štefánikovou magistrálou až pod Vápennú (na Mesačnú lúku)
Od napojenia chodníka na Štefánikovu magistrálu prudko hore poza Havraniu skalu až na samotnú Havraniu skalu. Tu je smerovník. Je možné obzrieť si lezecké cesty pekne zhora, prípadne pokochať sa výhľadom na Smolenice, Boleráz, prípadne Trnavu i ďalej.
Z Havranej skaly na Havranicu pokračujem Štefánikovou magistrálou. Pomerne prudko do kopca, miestami je potrebné prekonávať zarastené skalné časti. Je dosť vlhko, takže hlina na chodníku je vlhká a šmýka sa. Od Havranice je už chodník príjemnejší aj keď párkrát vedie po kozích chrbtoch.
Záruby
Výhľady zo Zárub sú obmedzené. Trochu na trnavskú stranu a o pár desiatok metrov ďalej je obmedzený výhľad na Záhorie. Na trnavskej strane aj preto, že slnko je ešte nízko.
Zostup na hrad Ostrý kameň vedie miestami po ostrej hrane, je tu potrebné zvýšiť opatrnosť. Nielen preto, že sa občas šmýka, ale treba dávať pozor aj na to, ako sa chodník kľukatí raz po jednej, inokedy po druhej strane. A vyšľapané kozie chodníčky zvádzajú najradšej do kríkov poniže.
Hrad Ostrý kameň
Z Ostrého kameňa na Mesačnú lúku pod Vápenou (Roštún)
Zostup je sprvu miernejší, po lesnej ceste, neskôr značka cestu opúšťa a ženie sa krížom do doliny. Na vlhkom blate veľmi nepríjemné. Pri prvom prieseku výhľad na vodnú nádrž Buková.
Po zostupe z Ostrého kameňa nasleduje rozcestie Brezinky. O nejaký ten kilometer sú tu Brezinky opäť a potom zas. Cesta medzi nimi je pekná, taká asfaltová. V momente, keď opúšťam asfalt, sa mi náhle prihodí na ceste blato. Rozrýpaná lesná cesta, po ktorej tečie potôčik. Neskôr lúčka a ďalšia asfaltová cesta. Tá obchádza oplotenú oboru. Chvíľu ide lesom, ale potom opäť prichádza na asfaltku.
Pri Červenej hore končí klasický asfalt a magistrála pokračuje po kamenitej lesnej ceste. V podstate prašť jak uhoď. Touto cestou pokračujem okolo Kršlenice (lietajúce netopiere) až k Mon Reposu. Tu je na chvíľu asfaltka, ale obďaleč aj studnička a o chvíľu neskôr aj horáreň. Odtiaľto chodník pokračuje príjemnou lesnou cestou takmer až k Amonovej lúke. To takmer tam píšem preto, že za Mon Reposom sa cesta dostane na asfalt ešte na chvíľu.
Stúpanie k Amonovej lúke sa dá zmierniť tým, že budete myslieť na prameň za lúčkou. Je síce trochu mimo Štefánikovu magistrálu, ale určite sa oplatí zájsť tam.
Od Amonovej lúky nasleduje výšľap na Klokoč. Druhá časť pod Klokočom je trochu strmšia. Ale začínajú sa tu otvárať výhľady na záhorácku stranu. Na Klokoči je okrem iného jeden klincový kríž. Teda nielen klince sú tu, ale aj retiazky, retiazky z biku, kolieska, páčky... Až sa človek bojí, že či to nie je len taký prezlečený Transformer. Zostup z Klokoča do sedla Uhliská je známy tým, že tu rastie veľa divozelov. Teda materiálu na doobedňajší čaj tu býva hodne. Akurát teraz, ako na potvoru, ešte nerastú.
Zo sedla Uhliská nasleduje ďalší kopček na Mesačnú lúku. Studnička fungovala.
Spod Roštúna (z Mesačnej lúky) zelenou do Častej
Cca 32 km podľa GPS. Trasa výletu na mape
