Autobusom z Patrónky na zastávku Lozorno, požiarna zbrojnica. Autobus zastavuje aj trochu vyššie na zastávke Lozorno, most, avšak chcel som sa ešte raz pozrieť cestu cez dedinu a odbočku žltej cez Ohek k Červenému domčeku.
Potom popri ceste až na spomenutú zastávku Lozorno, most.
Z Lozorna cez Skalu do doliny Prepadlé
Prvá časť cesty vedie od zastávky Lozorno, most po zelenej značke cez dedinu okolo vodnej nádrže Lozorno k rozcestníku Rusniaky. Poblúdiť nie je kde. Zelená značka tu odbočuje doprava, ja pokračujem po asfaltke vedúcej na Košariská ešte pár desiatok metrov. Odbočenie žltej na lesnú cestu je pomerne dobre vyznačené. Z cesty, ktorá stúpa pomerne mierne nie je kde odbočiť a keď sa náhodou takéto miesto vyskytne, tak žlté značky sú pripravené celkom dobre. Výhľady do dolín pomerne obmedzené, ale to sa týka celej trasy. Spestrením je zver prebiehajúca cez cestu. Na pár miestach sa vyskytuje trochu blata spôsobeného nielen dažďom a roztopeným snehom, ale najmä činnosťou sekty motorovej píly a LKT (lesného kolesového traktora). Na väčšine trasy je taký lesný asfaltovo-štrkový povrch, teda cesta je suchá.
Prvé spestrenie prinesie až rozcestie Vršky, kde sa napája zelená TZT z Jablonového a potom lúčka pred vrchom Lipy, pretože tu sa na chvíľu končí stúpanie. Je však potrebné povedať, že na lúčke odbočuje značka na lesnú cestu, ktorá je zas trochu mokrejšia. Na lesnej ceste je za zákrutou vidno vľavo výraznejšiu skalu (ale asi hlavne preto, že idem v neolistenom období) a smerovník ma posiela trochu nevyšľapaným, ale zato dobre vyznačeným terénom vľavo od brala. Skalu chodník obchádza a pred koncom je aj rozcestník s modrou značkou. Obe značky potom spolu vystupujú na vrch Skala, kde sa nachádza kríž, lavička, stôl s dvoma lavičkami aj akési ohnisko. Od kríža je dobrý výhľad na Dunaj, pokiaľ by bolo krajšie počasie, možno by som aj rozoznal, či tam v diaľke je Hainburg alebo iná časť pobrežia. Samotná Skala je najimpozantnejšia (ak sa to takto dá nazvať) z prístupového chodníka, je tu aj pár zaujímavých miest na lezenie, avšak šuter je celkovo dosť zamachovený. Povedal by som, že ideálna škola na čistenie ciest a na zakladané istenie.
Vraciam sa kúsok naspäť na posledné rozcestie s modrou značkou a pokračujem príjemným lesným chodníkom viac-menej po vrstevnici smerom na dolinu Prepadlé. Po niekoľkých sto-metroch sa chodník dostáva na lesnú asfaltovo-štrkovú cestu. Stretávam aj bikera v protismere, avšak na ceste je dosť trčiacich ostrých kameňov. V okolí sú listnaté lesy, prerušované pásmi ihličnanov, ktorým konáre siahajú až nad zem. Takú lesnú scenériu milujem v každom ročnom období.
Modrá značka odbočuje pred nenápadnou lesnou škôlkou doľava dolu. Pod cestou ešte obdivujem pás skál, tiež tak na pár bouldrov. Potom už pokračujem dolu lesom málo vyšľapaným, ale dobre vyznačeným chodníkom až k Stupavskému potoku v doline Veľké Prepadlé. Potok je v januári pomerne výdatný, pri najbližšom meandri spojenom s diviačniskom však zničoho-nič mizne. Nebojím sa oňho, nakoľko viem, že nielenže sa o pár sto metrov nižšie vynorí, ale jeho časť pretečie aj ďalej a vynorí sa na druhej strane kopca pri Limbašskej vyvieračke, kam smerujú aj moje kroky.
Od potoka až po rozcestník Prepadlé vedie chodník dnom potoka. Teda nie po vode, tá si našla cestu ešte o niekoľko poschodí nižšie. Podobne, ako to bolo napríklad aj v Deads gorge na Kréte.
Z Prepadlého cez Limbašskú vyvieračku
Od rozcestníka Prepadlé začína nepríjemná lesná cesta plná blata vedúca až na Kozí chrbát. Vlastne blato je iba do polovice trasy, neskôr je lesná cesta pomerne vyschnutá. Studnička pri chatách je plná, pred Kozím chrbátom začínajú byť vidieť následky vetra v Malých Karpatoch. Najskôr popadané vrcholce ihličnanov, avšak na zelenej značke k Limbašskej vyvieračke je hotový zával. Tadiaľ sa nedá prejsť. Našťastie zával je na pomerne úzkom pruhu a dá sa obísť vľavo. Podľa GPS treba obísť asi 80-metrový pruh. Potom je už chodník bezproblémový (ak nepočítam blato).
Limbašská vyvieračka pracuje na plné obrátky, šriatkovia sa teda pri pumpách činia. Horšou správou je, že od Limbašskej vyvieračky ma už nečaká nič lepšie, ako asfalt. V Limbachu kontrolujem spojenie, ale nakoľko mám takmer hodinu do odjazdu najbližšieho dostavníka, vyberám sa pešo popri ceste do Limbachu. A ešte kúsok, ešte - až skončím pri kostole v Grinave. Tu počkám na najbližší spoj a doveziem sa domov.
TTD trasy a postrehy Stefanynky
- Väčšina trasy viedla po asfalte (prípadne upravenej lesnej ceste). Krátke úseky v okolí Skaly, od doliny Veľké Prepadlé cez Prepadlé, Kozí chrbát po Limbašskú vyvieračku boli na lesných cestách či chodníkoch.
- Nevýhodou januárovej túry bolo viac blata, výhodou vodné divadlo v doline Veľké Prepadlé a v Limbašskej vyvieračke.
- Podľa hikeplanera je dlžka výletu 24 km, +616/-660 metrov.
- Podľa GPS to bolo 24,5 km a čas takmer 5 hodín
- Trasa je dobre značená, je potrebné dávať si pozor iba na pár miestach, pri olistených stromoch by odbočky mohli byť nenápadné.
- Možné úniky z trasy:
- Vŕšky - zelenou do Jablonového
- Skala - žltou do Lozorna, prípadne cez Červený domček do Stupavy
- Prepadlé - na Košariská k chate Cementár
- Kozí chrbát - Štefánikovou magistrálou
