Výlet z Rohožníka do Smoleníc by sa dal nazvať aj ako asfaltérov sen. Tým snom myslím tých niekoľko úsekov, ktoré ešte nestihli byť zaliate čiernym sajrajtom. Ale na druhej strane je potrebné povedať, že tieto úseky stáli za prechádzku (teda myslím tie bezasfaltové) aj v horúcom dni. Veľká časť cesty viedla v lese. Tie asfaltové časti by nakoniec boli asi vítané v prípade nejakej tej menšej či väčšej prehánky. Nevýhodou je väčšia vzdialenosť, výhodou možnosť úniku do civilizácie.
Z Rohožníka po Zabité
Z Rohožníka kúsok naspäť, aby ma modrá značka pomerne dobre viedla cez dedinu, za železnicu až na kraj poľa. Tu popri potôčiku až k Olšákovmu mlynu. Tu značky nie sú (sú, ale riedko a slabo viditeľné), dokonca Freemapa odporúča pokračovať rovno až k cementárni a po asfalte sa dostať k Mlynu.
Pred odbočkou asfaltky doľava (do lomu) sa pod cestou nachádza mesto duchov.
Studnička Sklená huta fungovala výborne aj napriek teplému počasiu. Rovnaké to bolo aj pri horárni Zabité.
Zo Zabitého do Smoleníc
Od horárne Zabité viedla trasa po asfaltke až k horárni Majdan. Najskôr kúsok do kopca a potom stále dolu. Prípadná voda asi na Solírove. Bola síce za plotom a nebol som tam, ale bola tam opretá fľaša a brána bola otvorená. Potom ešte dva pramene za Rybárňou, ten druhý bol výdatný a označený ako Husí stok. Časť tejto cesty sa zhodovala s náučným chodníkom, takže odporúčam preštudovať panely o jaskyniach, krase, jaskyniach, vyvieračkách a tak.
Od horárne Majdan cesta vliezla na značenú, avšak nenápadnú odbočku do lesa a ňou cez Lošonský háj dolu k potoku. Značkovanie bolo pomerne dobré, ale tesne pred vyjdením z lesa som obchádzal popadané stromy (po vyšliapaných cestičkách) a dostal som sa trochu mimo značky k prudkému zrázu. Vrátil som sa doprava na značku a následne vyšiel z lesa na lúčku s výhľadom na Čiernu skalu. Vyšliapané chodníčky zvádzali ísť ešte viac doprava, ale GPS nepustila a nakoniec som vľavo v medzi našiel pokračovanie chodníka. Vyšliapaná časť bola v pokračovaní toho zrázu, kde som stál predtým.
V Lošonci otvorené občerstvenie pri značke pred rozcestníkom na námestí, ale nevyužil som. Rovnako som sa nezastavoval ani na Jahodníku, mraky turistov pri krčmách a bufetoch, ďalšie mraky sa valili k jaskyni. Takže som ju tiež obišiel. Predposledná zastávka bola pri kaplnke v doline Hlboča. Ale aj občasný vodopád mal tesnenie vymenené, takže ani nekvapkal.
Posledná kvapka teda pretiekla v Smoleniciach.
Trasa výletu na Turistickej mape