Blbý začiatok. Pôvodne som si naplánoval výlet na Sitno. Odchod vlakom z Bratislavy o šiestej. O trištvrte na šesť ma budí polovička, či som nezaspal. Niéééééé - veď budík ešte nezvonil. Ani nemohol, nakoľko namiesto 4:40 bol nastavený na 5:40. A to sa stíhať nedalo...
Skontroloval som teda autobusy, prestavil budík a s dobrým pocitom ešte zaľahol. Treba povedať, že autobus som stíhal. Vybral som si Rohožník ako náhradné miesto štartu dnešného výletu. Pôjdem obzrieť bobriu hrádzu a odtiaľ na Roštún a zbehnem dole do Častej.
Z Rohožníka som vyrazil známou trasou okolo Olšákovho mlyna, bobrej hrádze až pod Šimkovú. Tu som ďalej nešiel po modrej na sedlo Skalka, ale dal som sa rovno lesnou cestou hore. No, rovno ako rovno. Cesta sa kľukatila ako had. Najskôr doprava, potom doľava, zas doprava... Pred vrcholom sa predo mnou odkiaľsi vynoril diviak. Bežal čiastočne mojím smerom, ale než som došiel na chrbát, tak sa kdesi stratil v doline.
Ja som sa lesnou cestou dostal na červenú Štefánikovu magistrálu, ktorou som zostúpil až do Sološníckej doliny. Odtiaľ zas hore cez vyhliadku na rozcestie pod Malou Vápennou a pomaly až na samotnú Veľkú Vápennú (Roštún). Cesta bola pomerne vlhká, tak sa miestami aj trochu šmýkalo.
Z Roštúna po Mesačnú lúku po vlhkom teréne, takže skaly sa šmýkali trochu viac. Studnička fungovala a tak som si aj načapoval. Nevýhodou bolo, že pri chladnom počasí vydržala voda dosť studená až do Častej. Úsek pred sedlom Uhliská bol rozmočený poriadne, takže som ho musel aj trochu obchádzať lesom.
Posledný nepríjemný úsek bol od lúky pod Mesačnou po prechod cez potok pod Sklenou Hutou. Cesta rozbahnená a potok trochu vyšší a viac-menej neschodný. Asi by tu pomohol provizórny mostík. Dreva v okolí je dosť.
Zvyšok cesty už bol v pohode.
Postrehy Stefanynky
- Okrem nového Tesca v Rohožníku sa pri posledných výletoch vyskytol aj otvorený stánok s cigánskou pečienkou (klobásou i inými dobrotami).
- Voda na Mesačnej lúke a na Sklenej Hute
- Krčma, obchod v Častej
Pozri mapu trasy
