Galeri Resort, Turecko 2013Hotel Galeri Resort leží podľa cestovky na piesočnatej pláži s prímesou kamienkov. Podľa informácií na oficiálnych stránkach hotela Galeri Resort to vyzerá celkom zaujímavo.

 

 

Pred dovolenkou v Galeri Resort hoteli

Tento rok ideme štyria. K tomu dve deti, takže predpokladám, že budeme skôr pripútaní k lehátkam pri mori, ale aj pri bazéne. Z výletov ponúkaných CK ma zaujal akurát historický exkurz Perge - Aspendos - Kuršunlu. Ale prípadne všetko uvidím na mieste. Nebolo by od veci, dať si aspoň poldeci, ako sa spieva v známej pesničke, prípadne by som privítal aj Kapadokiu či iné zaujímavosti. Všetko ostatné až po dovolenke...


A už je po dovolenke. Keďže som ju prežil, dalo by sa povedať, že nebola až taká hrozná. Z organizovaných výletov som nebol nakoniec na žiadnom. Z indiviuálnych tiež nie, ak nerátam jednu sado-maso prechádzku Tureckým vnútrozemím smerom k pevnosti Alara Han (aj to iba preto, že som už cítil, ako sa mi nohy skracujú z nikde-nechodenia minimálne o pol metra) a pár povinných vychádzok k najbližším bazárom a marketom. Takže z pôvodných plánov zostalo nakoniec iba to nejaké poldeci (pollitra, galón...).

Hotel Galeri Resort

Poloha v stredisku Okulcalar

Galeri Resort. Pohľad na hotel Galeri Resort od bazéna

Hotel Galeri Resort leží medzi hlavnou cestou (spájajúcou Antalyu a Alanyu) a morom. Pred hotelom je ešte miestna komunikácia, kde vás môže zraziť auto z oboch strán. Vstup do hotela stráži tradične ochranka, ktorá dozerá na to, aby sa na vnútorné parkovisko dostali iba osoby so správnymi náramkami. Keďže ich cenu nevedeli odhadnúť, spoliehali sa iba na farbu. Tá naša bola žlto-oranžová s nápisom Galeri Resort a logom hotela. Logo tvoril štylizovaný západ slnka s palmou v popredí a vlnkami, ale v rámci zábavy sme hádali, že by to mohol byť aj pomaranč vo vlnách prepichnutý klinčekom.

Galeri Resort, Turecko 2013

Hotel Galeri Resort mal v rámci imidžu doplnky rovnakej farby, najmä spomínané náramky a osušky na pláž. Tak z nás spravili žltých ľudí. To umožňovalo prijať za ochrankárov prípadne aj ľudí blbých, len nesmeli byť farboslepí. Ochrankári potom chodili po pláži a na mólo a vyháňali odtiaľ ľudí s odlišnou farbou náramku. Neviem, či to nebolo diskriminačné, ale rovnako sa správali aj tí s modrými osuškami z vedľajšieho hotela. Ochrankári si občas poplietli farby a potom strhávali z lehátok aj správne osušky. Tie bolo potrebné si potom vyzdvihnúť na recepcii.

Spoločné priestory hotela Galeri Resort

V ľavej časti je recepcia hotela Galeri Resort, v pozadí vstup od hlavnej cesty, za stĺpami vpravo je Lobby bar a tá polorozpadnutá kozmická loď v strede slúžila ako sedacia opora pre Wifi-chtivých mimozemšťanov

Galeri Resort. Posedenie pri výťahu. Odtiaľ sa dalo dobre sledovať to mravenisko dolu (a občas sa tu dala chytiť aj nejaká-tá wifi-vlna z recepcie)

Okrem parkoviska pred hotelom Galeri Resort, cez ktoré sme museli prejsť pri príchode nám do oka padla vstupná galéria. Veď sa jednalo o hotel GALERI Resort. Štyri poschodia pomerne úzkeho hotela vytvárali ilúziu divadla. Na prízemí už tradične Recepcia. Tu si naše pasy nefotili, iba nás nechali vyplniť klasický dotazník. Potom nám už len pridelili izby a poslíčkovia nás na ne odprevadili aj s našimi batožinami.

Galeri Resort

Oproti recepcii bol Lobby bar s usmievavými čašníčkami a najlepšou whisky v celom hoteli. Teda ak nerátam tú, za ktorú ste boli ochotní si priplatiť nad rámec all inclusive. Pri lobby bare bola jedna plochá obrazovka a jeden kútik s rôznymi hrami (šach, dáma...), kde sa konalo aj stretnutie s delegátkou.

Game kútik pri Lobby bare hotela Galeri Resort

Pri recepcii bol kútik pre oznamy cestovných kancelárií a jeden stôl pre vyjednávanie o A la card reštauráciách. Ostatné kreslá okolo recepcie i lobby baru boli vyhradené pre mimozemské civilizácie. Tie sa vyznačovali tým, že mali veľké vyvalené oči, boli svetlo-modrí, v rukách držali rôzne komunikátory a pokúšali sa nadviazať spojenie s rodnou planétou. Prvotná informácia sprievodkyne, že pri lobby bare je wifi totálne free je správna, akurát je potrebné si na recepcii vypýtať heslo. Počas nášho dvojtýždňového pobytu sa heslo jedenkrát zmenilo, dokonca zmenili aj názov siete. Heslo mali mimoriadne komplikované, dokonca aj náš NBUSR123 by im mohol závidieť. Najmä to druhé - 1234512345 - bolo zákerné.

Nutno ešte dodať, že pri dobrej konštelácii sa wifina dala chytiť aj na izbách a bežne pri bazéne a v Americkom bare. Menil sa názov siete, heslo bolo rovnaké všade, takže stačí iba skúšať.

V hale recepcie sa ešte nachádzali tri výťahy na vyššie i nižšie poschodia, obchodíky so zlatom, striebrom a klenotmi, obchodík s kožami a kožušinami, jeden supermarket so všetkým možným, no a samozrejme toalety, dokonca aj pre vozíčkarov.

 Galeri Resort. Pohľad na hotel zboku. Pri tom minimarkete sa dalo vojsť do hotela, hneď vo vchode boli WC (aj pre imobilných). Tá zelená železná obluda nebol skleník, ale strecha vnútorného bazéna.

K vonkajším priestorom hotela patril detský kútik s dvoma hojdačkami, pár preliezkovými domčekmi, pružinovými zvieratkami na hojdanie a podobne. Ďalej tu bol pultík na tetovanie, pultík s vlasovým vizážistom, klasické theatro, kde sa večer konali detské aj nedetské vystúpenia, jedna búda pre odkladanie detí počas dňa (detský kútik) a pred plážou trocha zelene na stepaerobic (prípadne zumbu) a podobné vymoženosti.

 Galeri Resort. Tu pravidelne mizli na niekoľko hodín deti. Ale potom sa zas záhadne objavovali, aj keď niekedy pomaľované a inokedy popletené...

 

Galeri Resort. Tatoo, mamoo a Henna. Tu bude nejaká podarená rodinka

Galeri Resort. Pri  jedálni bol detský kútik. Tá umelá tráva mala svoje výhody - nelozilo tam asi toľko hávede a deťom menej chutila - tiež asi.

 Galeri Resort. Vzadu pri palme (vľavo) je bazénová sprcha a WC

Galeri Resort. Pohľad z druhej strany, od hotela. Medzi dvoma vežami občas strašilo, ale hlavne sa tam konali predstavenia a vystúpenia, lebo to bol Theater

Bazén hotela Galeri Resort. Hotel je tá nenápadná biela budova vpravo. Tie tri zvyšné budovy vpravo sú ďalšie hotely v stredisku Okulcalar

Galeri Resort, american bar. Tu sa dalo vegetiť s koktejlmi, ale rovnako aj s vínom a pivom

Galeri Resort, Pohľad na detský a hlavný bazén

Pivnica hotela patrila vnútornému bazénu, spa centru a podobným plateným zábavkám, ktoré sme my nevyužili, takže nemôžem poslúžiť žiadnou informáciou.

Galeri Resort, spa center

Galeri Resort, spa bazén

Galeri Resort

Izby hotela Galeri Resort

Na izbách boli pomerne kvalitné dvojpostele. Fajn odpružené, takže keď som sa v noci prudšie otáčal, manželka na druhom konci nadskakovala. Na posteli jedna prikrývka pre oboch, takže pri fúkajúcej klíme to bolo zaujímavé. Cez delegátku sme to riešili na trikrát cez recepciu a nič. Keď sme poprosili upratovačku, na druhý deň nám vymenila jednu prikrývku za dve.

Jeden televízor, nejakých 40 zašumených tureckých, nemeckých, anglických a ruských programov. Na kameru pripojenie cez Scart. Ale boli aj iné izby a niekde mali dokonca aj LCD telky.

Galeri Resort

Galeri Resort. Pohľad smerom na balkón

Fungujúca chladnička, denne dopĺňaná. Pre dvoch každý deň dve maličké coly, dve fanty, dve pollitrové minerálky a päťkrát do týždňa po dve pivá Efes. Nakoľko pollitrové vody boli v celom hoteli buď voľne dostupné, prípadne v každom bare na vyžiadanie, hodnotím pitný režim ako výborný. Upratovačky chladničku iba dopĺňali a nebrali z nej nič, ani keď mala manželka v nej položený pohár vína.

Turecké zásuvky. Naše vidlice tam pasovali celkom dobre

Galeri Resort. Priama linka na Bin-a

Klimatizácia bola funkčná, aj keď v našej izbe boli problémy s diaľkovým ovládaním. Do troch dní som bol dvakrát na recepcii meniť baterky, čo sa tak rýchlo vybili. Ale potom už držali, aj keď sme niekedy museli s ovládačom triasť, aby naskočil.

Zásuvky vhodné aj pre naše spotrebiče, dve v izbe a prípadne jedna v kúpeľni. Skriňa na šaty s vešiakmi a dvoma zásuvkami, pri dverách ešte tri klasické háčiky na vešanie.

Kúpeľňa s fénom, zväčšujúcim zrkadlom a vaňou. Jedinú pripomienku mám na vaňu, bola taká s vyvýšenou časťou na sedenie. Sklenená zástena chránila práve tú časť, kde bola vaňa najhlbšia. Takže na sprchovanie so vystupovalo dosť vysoko a zo sprchovania sa zas muselo zostúpiť dosť hlboko na zem.

V kúpeľni k dispozícii mydlo, šampón na vlasy, šampón na telo a kondicionér na vlasy. K tomu tampóny na odličovanie, tri vatové tyčinky na uši, pilník na nechty a šitíčko pre každý prípad.

Galeri Resort

Galeri Resort. O nástrahách tejto vane si prečítajte v hlavnom článku. Tá sklenená deliaca priečka išla otvoriť dovnútra iba čiastočne. Pravá časť bola vyvýšená a pri vstupe aj výstupe bol ten držiak úplne naprd (ospravedlňujem sa za to domorodé nárečie)

Jedlo a pitie v hoteli Galeri Resort

Raňajky boli klasicky bohaté a dalo sa vybrať klasicky najmä z vaječných jedál (vajce na hniličku, vajce na tvrdo, praženica, lečo, volské oko, omeleta bez aj s prílohou, opečený chlieb vo vajci i iné), syrov, salámov, cereálií, jogurtov, džemov, ovocia i zeleniny (v surovom i zapečenom tvare)... Jednoducho povedané, hladní nezostanete. K tomu rôzne chleby, pečivo, sladké, slané... Na pitie klasicky džúsy, káva, kakao, čaj. Spestrením bol aj plást včelieho medu, z ktorého sa dalo odlúpnuť.

Jedno z najdôležitejších miest hotela Galeri Resort, hneď po recepcii, jedálni a izbe. Bufet pri pláži. Bufet je vľavo, priamo je výdajňa na ľahké obedy pre tých, čo sa im nechce prejsť na druhú stranu bazéna (prípadne si niečo obliecť na seba) a vľavo vidno detský kútik

Galeri Resort. Kto si nevybral z praženice, leča, párkov a iných teplých jedál, mohol sa zasýtiť aj studeným bufetom

Galeri Resort. Do polievok, ako príloha k šalátom, ale aj len tak na zjedenie

Galeri Resort

Galeri Resort

Galeri Resort. Pečivo sladké, pečivo slané...

Galeri Resort. Chlieb biely, makový, štvorčekovaný, sezamový i iné

Galeri Resort. Sladké, prípadne mali aj pizza kúsky

Galeri Resort

Galeri Resort. Salám náš každodenný...

Galeri Resort. Syry. Väčšinou slané až veľmi slané, ale našli sa aj jedlé.

Galeri Resort. Lekváre, džemy, sušené ovocie a v pozadí plást medu

Galeri Resort. Paradajky, uhorky a vzadu všelijaké zálievky.

Galeri Resort. Trojuholníkové syry, maslo a olivy. V pozadí jogurt, kompóty...

Obedy boli taktiež chutné a okrem iného pribudlo hlavne veľa trávy vo všetkých tvaroch (petržlen, kôpor, rukola, čakanka a podobné chaluhy), veľa ovocia (melóny, jablká, marhule, občas jahody, hrozno), ovocné kompóty z čerstvého ovocia a pod. K tomu halda šalátov, zálievok, uhorky, paradajky, studené šaláty, cestovinové šaláty. Z hlavných jedál hlavne kuracie, morčacie, rôzne kebaby na tisíc a jednu noc spôsobov, občas hovädzie, teľacie či baranie mäso. Pokrájané na plátky, kocky, pomleté...

Galeri Resort. Pri vonkajšom sedení boli ešte vajcové hody. Vajcia na hniličku, volské oči, omeleta bez náplne, na požiadanie s náplňou, lievance, chlieb vo vajci...

Galeri Resort. Pitný režim treba dodržiavať. Akurát namiesto Ouza (raki) tam bola whisky.

Galeri Resort

Večere takisto mimoriadne chutné. Jeden až dva druhy polievok, krutónky, ryža, zemiaky, občas zemiaková kaša, nejaké to základné mäso a nejaká turecká špecialita, cestoviny (špagety alebo iné). K tomu ešte vonku robili všelijaké ryby, morské plody, pizza posúchy a podobné špecialitky.

K obedu aj večeri boli navyše rôzne koláče, z ktorých minimálne polovica bola pre mňa neodolateľná. K obedu i večeri personál roznášal objednané nápoje, prípadné druhé a ďalšie kolá sa riešili tak, že sa išlo po pitie k barpultu.

Obedy a večere sa dali stráviť aj v bare pri bazéne. Tu robili najčastejšie hranolky, k tomu rôzne kuracie nugety, hamburgery, ale aj všelijaké grilované špeciality.

V hoteli Galeri Resort mali tri A-la-card reštaurácie (pitie sa platilo). Niektoré boli otvorené iba v určité dni. Jedna zameraná na ryby, druhá na turecké špeciality a tretia na špeciality medzinárodnej kuchyne. Keďže vlani sme jednu takú napchávaciu absolvovali, tento rok sme vynechali. Ale neľutovali sme.

Začiatok zábavy zvanej aj Turecká noc v hoteli. Pri večeri prechádzajú tanečníci pomedzi stoly a hlasným bubnovaním a "halekaním" sa snažia odplašiť žraloky a podobné príšery. Možno aj komáre, akurát to nepomáhalo. Ale ako upútavka na večerný program to bolo celkom dobré

Okrem tradičných večerí boli aj tie netradičné. Napríklad pri Tureckom večeri bolo prestreté okolo bazéna, všetko slávnostne pripravené. Kuchári opekali všelijaké šašliky, kebaby, grilovali zeleninu, až sa zdalo, že celý areál dymí. Alebo boli dni, keď kuchár robil vnútri suši.

Galeri Resort. Turecká noc sa blíži. Turci vtedy pozatvárali všetky A-la card reštaurácie, jedlo rozložili pri bazéne a pre istotu vyháňali komáre hustým dymom grilovaných jedál. Tam vpravo naozaj nič nehorelo, iba priháralo

 

Galeri Resort. Šéfkuchár chystá kebab. Ale možno si myslí: Tak toto nevyšlo, nejak mi to prihorelo, radšej to orežem, než mi to niekto zožere...

Galeri Resort. Ten grilovací dym mohol slúžiť aj na odháňanie žrútov. Tí najväčší sa odradiť nedali

Galeri Resort. Časť ponuky zákuskov pri tureckom večeri. Zaujímavé, že tie krémy, čokolády, pudingy a podobne vydržali to horko. Ale treba povedať, že nakoniec sme to vydržali aj my. Pravdepodobne pomáhala wisková a ouzová kúra pred, počas aj po večeri.

Galeri Resort. Chýbali už len paličky, čipky, varešky, prípadne ešte burčiak a "medvěd Artúr"

 

Galeri Resort. Melóny, tekvice, ale možno aj PVC

Okrem toho bola po polnoci podávaná polievka. Ak by sa zdalo, že je toho dosť aj na vola, tak vedzte že nie. Okrem spomínaného tam ešte v určitých hodinách podávali zmrzlinu, wafle, šišky, placky (plnené aj suché), taký turecký hot-dog (opečené mleté mäso so zeleninou nacpali do takej menšej bagety). Pri recepcii bol pripravený ešte jeden stôl s vínom, orieškami, pocherajmi a podobnými maličkosťami. Okrem toho tam bol aj kútik s kávou a čajom, kde po obede vykladali aj zákusky.

Na pitie slúžilo niekoľko barov, otvorených väčšinou od 10 hodiny do polnoci. Predovšetkým Lobby bar pri recepcii (ten bol otvorený tuším nonstop). Tu bola najsympatickejšia obsluha a najlepšia whisky. Ďalší bar bol pri bazéne. Ten bol najobliehanejší, pretože sem sa chodilo aj od mora aj od bazéna. Najžiadanejšími poživatinami tu boli pivo (Efes - pitné), whisky (taká vodová), raki (v podstate grécke Ouzo, anízovka - vrátane zakalenia do biela po vhodení ľadu). Ďalším barom bol American bar, kde podávali okrem piva, vína aj koktejli. Ruská klientela tu chlastala predovšetkým vodku a malým deťom tu objednávali rôzne červené, modré a fialové drinky s podielom alkoholu. Kvalita koktejlov závisela od toho, ktorý pingel bol prítomný. Lebo niektorí dokázali domrviť ešte aj vodu s džúsom.

Posledným ostrovom osvieženia bol malý bufetík pri vstupe na pláž. Tu išlo najmä pivo a fľašková voda.

Kladom bolo, že pollitrové fľašky vody si človek mohol vziať, prípadne vypýtať v ktoromkoľvek bare.

Galeri Resort. Počas kúpania frčala najmä minerálka vo fľašiach a pivo

Galeri Resort. Kava a čaj

Pláž a zábavky hotela Galeri Resort

Pláž pri mori kamienková. Nepríjemne pichľavá, takže klasický zombie-dance pri vchádzaní aj vychádzaní z mora. Nepríjemná o to viac, že keď boli vlny, nedalo sa rýchlo utekať. Plážová obuv to napravila, avšak potom som mal hrubší štrk a kamienky všade - pod chodidlom, pod remienkami...

Galeri Resort, vstup na pláž. Pohľad od sprchy. Vľavo plážový bufet, vpravo prezliekareň, pár radov slnečníkov a potom nepríjemné kamene až do mora.

 Galeri Resort. Pri lehátkach bol taký jemnejší štrk až hrubozrnný piesokpiesok

Galeri Resort - Okulcalar. Čakanie na vlnu. Raz za čas prišla taká vlna, že vyčistila celý pobrežný pás až do vzdialenosti toho prvého človeka úplne vpravo v strede obrazu (za dieťaťom v rukávnikoch)

Ďalej od mora bol hrubší piesok, takže tam sa už dalo chodiť. Ale tam už zasa boli lehátka, takže aj tak nebolo kam. Jedine do bufetu, ale tam aj tak viedol drevený a vyššie betónový chodníček.

Do mora sa dalo dostať dvoma spôsobmi. Ten prvý bol klasický - z brehu. Pokiaľ neboli vlny, tak v pohode. Pri vlnách sa to tiež dalo, akurát bolo potrebné vystriehnuť ten správny okamih, prípadne vlnu podplávať. Keďže breh sa tu zvažoval dosť prudko, nebol breh úplne vhodný pre malé deti a neplavcov. Navyše, keďže tu boli dosť často aj veľké vlny a pomerne veľké kamene, nohy v okolí členkov dostávali pomerne slušnú masáž.

Galeri Resort. Otváracie hodiny pláže. Tie červené zástavky tam boli takmer trvalo (a to nemyslím na tú tureckú zástavu na konci móla, čo je nad lampou)

Druhý spôsob prístupu do mora bol cez postavené mólo. To malo na konci dva schodíky vedúce až na hladinu (resp. pod hladinu) mora. Rôzne hotely v okolí mali postavené podobné móla. Niektoré mali dokonca betónové. Hotel Galeri Resort mal mólo také železné s drevenou podlahou. Malo to tú nevýhodu, že keď prišli väčšie vlny, tak im tú podlahu postriekali a dosky vyrážalo odspodu a tak musel personál zrušiť celé mólo (okrem pilónov a konštrukcie). Potom počkať na čiastočné utíšenie mora, uschnutie dosiek a mohli podlahu vystavať znova. Navyše naše mólo malo na vstupe také kovové schodíky, ktoré pri veľkých vlnách aj tak museli odniesť, aby sa nedolámali.

Galeri Resort - Okulcalar. Jeden z búrlivejších dní. Podľa mokrých dosiek na móle vidno, že vlny špliechali až tam. Podľa poskladaných lehátok je vidieť, že turci rozobrali mólo, pretože im vlny vyrážali tie dosky hore. Výška móla nad kľudnou hladinou bola približne 2 až 3 metre

More bolo teplé (okrem toho, že bolo pomerne často a dosť búrlivé), ale iba vtedy, keď fúkalo od mora. Keď nefúkalo, tak rovno popred hotel tiekli studené prúdy z blízkej rieky Alara, ktorá ústila necelý kilometer od hotela (vpravo, pri pohľade na more). Keďže sladká voda sa drží na povrchu, bolo more najteplejšie vtedy, keď niekto pred vami skočil do vody.

Bazény hotel Galeri Resort - bolo ich niekoľko. Najväčší, malý detský a potom pri tobogánoch. Ten bol rozdelený malým múrikom na časť pre tobogánistov a pre ostatných. Tobogány (tri) boli vhodné hlavne pre deti, ale vybláznili sa aj dospelí. Jeden zatočený a dva rovné. Na tom zatočenom dával občas pozor niekto z personálu, aby sa dodržiavali správne rozostupy. Pokuty nedával, asi nemal pokutové bloky. Zaujímavé boli aj lehátka oproti najrýchlejšiemu tobogánu. Tu obyčajne lehávali vodeodolné povahy, pretože pri jazdách dospelých striekala voda cez celý bazén až sem. Osušky sa vyžmýkali, ako to bolo s ľuďmi, to neviem. Keď som odtiaľ fotil, mal som čo robiť, aby som uchránil optiku.

Galeri Resort. Pohľad z miesta dozorcu zatočeného tobogánu

Galeri Resort. Zábava hlavne pre deti, ale potešila aj niektorých dospelých

Galeri Resort, tobogány. Škoda, že tie plastové rúry neviedli až do mora. Ale to by bola voda ešte studenšia

Galeri Resort. Pohľad z tobogánov na bazén a divadlo

Na pláži vedľa lehátok bol plácok na voleybal so sieťou a natiahnutými čiarami. Nakoľko pri väčších vlnách pravidelne zalievalo dolný koniec a na ploche sa válalo asi toľko kameňov, ako na kysuckých poliach po orbe, obdivoval som tých dobrovoľníkov, čo tam hrali. Aj keď pravdu povediac, videl som ich iba raz. Tuším po Tureckej noci mali ešte polnočný volejbal spojený s diskotékou.

Galeri Resort - Okulcalar. Pláž z móla. Kamienky, veľmi nepríjemné na chodenie bez obuvi

Nutno ešte dodať, že na pláž aj mólo chodil pravidelne personál hotela nielenže zbieral použité poháre, ale aj kontroloval farbu náramkov a osušiek a vyháňal tých inofarebných. Pre spravodlivosť musím uviesť, že som rovnako videl vyhodiť tetu so žltým uterákom z prázdnych lehátok určených pre modré uteráky susedného hotela.

Animácie hotela Galeri Resort boli pomerne pestré. Medzi základ patril stepaerobic, občas zumba, kým bola pre nedostatok záujmu zrušená, cvičenie v bazéne, stolný tenis, šipky a podobné nezmysly. Pre deti tam bol detský kútik s pravidelnými večernými vystúpeniami.

Galeri Resort. Jedna zo zábaviek. Vtok rieky Alara bol za tou malou žltou lodičkou pri zadnom móle

Stolný tenis sa odohrával medzi lehátkami hlavného bazéna a barom. Takže loptičku pravidelne naháňali buď popod lehátka, alebo pomedzi stoly. Ale treba povedať, že občas si hráči aj zahrali.

Šípky viedol ten najväčší blázon spomedzi animátorov. Obyčajne chodil s nunčakmi a reval ako filmový ninja. Až kým si tými nunčakmi netresol po ksichte, potom ich už iba nosil prevesené cez plece a reval ešte viac.

Cvičenie v bazéne bolo také komorné. Hudba síce bola taká diskotéková, ale predcvičovatelia mali očividne po preflámovanej noci, určite ich bolela hlava, mali hexenšús, prípadne predtým pôsobili v nejakom zariadení pre dožitie seniorov. Takže skôr naťahovanie svalov. Pri zumbe sa síce animátorka snažila, avšak tie dve stokilové rusky očividne nestíhali. Pri stepaerobiku naopak stíhali, ale nestíhali si zapamätať tie krokové variácie. A potom aby sa besná sviňa vyznala...

Ostatné zábavky boli taktiež zaujímavé. Klasické vodné pólo s pripitými rusmi, veslovanie v bazéne na surfovej doske či rôzne balansovanie v bazéne na surfe často spojené s kopaním lopty do vodnopólovej brány taktiež pravidelne vyháňalo kúpajúcich sa z bazéna.

Počas dvojtýždňového pobytu sme zažili aj diskotéku na móle. To nás z móla vyhodili už pred piatou hodinou, nanosili tam aparatúru, pozapájali elektriku do zásuviek o ktorých sa náš osobný elektrikár vyjadril, že by im dolámal ruky a u nás by to nikdy neprešlo..., doniesli pivo, projektor, plátno a večer to žilo. Disko jak sa patrí, akurát na pomer národností na móle frčali hlavne tie ruské disko-častušky. Ale musím uznať, že žiadna Ala Pugačeva a pod.

Turecký večer začínal tým, že miestna folklórna skupina chodila pomedzi stoly a zavýjaním oznamovala blízke stretnutie alkoholom ešte nezmoreného druhu. Nakoľko polovica návštevníkov už aj tak dlabala večeru a druhá časť si ešte len hľadala nejaký voľný stôl, nezaujali až tak. Pri večeri sa kuchári presunuli z tepla kuchyne do blízkosti bazéna, aby nám ukázali, koľko ohňa a dymu sa dá vykúzliť na pomerne malom priestore. Popritom sa bravúrne vyhýbali pádu do veľkého aj detského bazéna, stretnutiu s jedincami zaslepenými hladom aj s tými, čo sa tackali z baru z oveľa prozaickejších dôvodov.

Galeri Resort. Hoja - hopla - hej - juch - buch. Akurát že v turečtine a ja som si tie slovíčka nejako nezapamätal

Po večeri začínal program so spomínanou folklórnou skupinou. Najskôr tak jemne, aby nás prirýchlo neprebudili, ale potom sa roztancovali. Keď už tanečníci nevládali, prípadne sa museli prezliecť, nastúpili brušné tanečnice. A potom zas folklór. Zaujímavý program, odporúčam. Popísať sa to veľmi nedá.

Galeri Resort. Záver. Po vystúpení ešte nasledoval nočný volejbal s diskotékou na pláži pre záujemcov, ktorým nevadili tie veľké šutre pomedzi šutre malé. Ale ak niekto súrne potreboval vymeniť bedrový kĺb, tak ten si musel pochvaľovať

Stredisko Okulcalar a blízke okolie

Stredisko Okulcalar, kde leží aj hotel Galeri Resort je označovaný ako súčasť Alanye. Veď čo je to len nejakých 35 kilometrov. Od Antalye začína pri moste cez rieku Alara. Potom sa tiahne smerom na Alanyu až po najbližšie stredisko. Skraja sa rozprestiera len na pravej strane hlavnej cesty (smerom k moru), kde sa nachádza niekoľko hotelov. Neskôr sa cesta mierne odkláňa od mora a dedina sa rozrastá na obe strany. Na ľavej strane cesty je dominantou mešita s dvoma hlavicami a pred ňou leží veľký bazaar. Je z cesty neprehliadnuteľný. Potom už iba vodný svet, ešte pár domov a hotelov a nasleduje nasledujúce stredisko.

Okulcalar a mešita

Keďže pred hotelom je pomerne rušná trojprúdovka tam a taktiež aj naspäť, nechali turci ešte aj pôvodnú cestu. Na tej sa jazdí obojsmerne, preto je potrebné dať si pozor. Sú tu aj chodníky pre chodcov, avšak niektoré úseky sú v takom stave, že ešte aj slovenské výtlkové cesty by sa nemuseli hanbiť. Navyše, niektoré zakončenia pre kočíky a bicykle končia 20 až 40 centimetrov nad úrovňou cesty, na ktorú vedú, takže detské kočíky a invalidi majú smolu.

Prechodov na druhú stranu cesty je dosť, avšak tá druhá strana je bez známok života. Rovnako zaujímavý je aj spôsob nočného osvetlenia chodníkov. Úsporné žiarovky v pouličných lampách sú zapínané fotobunkou, ktorá na náš výletný krok s dvoma deťmi reagovala tak, že spínala a vypínala v celkom náhodných intervaloch, takže sme polku trasy prešli potme a druhú ako v Las Vegas. Neviem, čo to neustále spínanie a vypínanie robí tým úsporným žiarivkám...

Možnosti nakupovania a krátke vychádzky v okolí hotela Galeri Resort

Alara Grand bazaar je najväčší blázinec v okolí. Je situovaný necelé dva kilometre od hotela Galeri Resort (od hotela vpravo, ak pozeráme od mora do vnútrozemia). Premáva k nemu free bus priamo spred hotela. Jeden ide hneď po večeri, určite chodí každú chvíľu, frekvenciu však nepoznám. My sme k nemu a aj naspäť išli pešo. Spočiatku po chodníku a aj keď to nebolo bohviečo, dalo sa prejsť po najbližšiu križovatku s kruhovým objazdom. Tu ešte chvíľu rovno a potom jedným z podchodov na druhú stranu cesty. Tu je odbočka k mešite a samotný bazaar. Letáky v okolí hotela hovoria o tom, že je tu okolo 170 obchodov. Nehovoria o tom, že je to v skutočnosti pár druhov obchodíkov skopírovaných niekoľkokrát. Textil, kufre, koža, šperky, obuv, turecký med, turecké lampy, prípadne lekáreň a stále dookola. Ale keďže nie som zaťažený na nakupovanie, môže sa mi to zdať všetko na jedno kopyto.

Na opačnom konci od hotela, ako leží spomenutý grand bazaar je skupina marketov popri ceste. Nazval som si ich Kula market, keďže obchod Kula je známy aj mne a jeden z obchodov sa tak tam aj skutočne volal. Nepýtajte sa ma, kto tu vlastne porušuje koho práva, lebo aj tak viem, že tu vlastne nikto nič negarantuje. Je potrebné prejsť z hotela doľava po chodníku až na most cez Alaru, minúť kruhový objazd a pokračovať ďalej po prvý alebo druhý podchod. Ním prejsť na druhú stranu cesty a ste tam. Vzdialenosť približne rovnaká ako do Grand bazaaru, ovšem menší blázinec a pokojnejšie nakupovanie. Sortiment približne rovnaký ako v grand bazare, navyše sú tu niektoré obchodíky, kde majú cenovky priamo na tovare. Keďže nie som zástancom zjednávania, boli tieto obchodíky pre mňa zaujímavejšie.

Galeri Resort. Z nočnej vychádzky po pobreží

Výlet k rieke Alara sa dá absolvovať niekoľkými spôsobmi. Prvým je k ústiu rieky popri mori. Tu sa treba vyhýbať dovolenkárom z ostatných hotelov, ktorí sa pchajú rovno pred nohy. Najmä v prípade, že sú v mori vlny a dovolenkári sa neodvážia do mora, vtedy je ich na brehu plno. Výhodou je, že vidíte vtekať riečku do mora. Prejsť sa nedá, možno tu kedysi stála nejaká konštrukcia, teraz však vidno iba zvyšky železobetónu v koryte. Voda má pomerne prudký tok a pri ústí je dosť veľkých kameňov.

Galeri Resort, smerom k rieke Alara. Pokľudné ráno, takmer bez vĺn. Ráno sa plávalo najlepšie.

Galeri Resort, smerom k rieke Alara. Takéto i väčšie kamene boli na celom širokom okolí hotela vpravo i vľavo

Galeri Resort, smerom k rieke Alara. Pohľad na ústie rieky Alara. V čase môjho pobytu sa cez rieku na týchto miestach prejsť nedalo.

Galeri Resort, Rieka tesne pred ústím do mora. V pozadí most spájajúci Antalyu a Alanyu

Galeri Resort, Alara. Rieka Alara bola pomerne hlboká a prudká

Druhý spôsob je po chodníku popri ceste až na most cez Alaru. Alara má cez deň pomerne zaujímavú modrú až modro-zelenú farbu. Od mosta vedie k rieke chodníček, vzhľadom na množstvo žiab by som však tipoval aj množstvo komárov.

Okulcalar, rieka Alara

Tretí spôsob je podobný ako druhý, akurát ešte pred mostom prejdeme podchodom na druhú stranu cesty. Je tam potom jeden chodníček, ktorý vedie popri konskej farme ďalej k rieke (a pravdepodobne ku skládke odpadkov). Na farme sa dá myslím aj jazdiť.

Štvrtý spôsob je podobný, avšak dlhší. Z hotela doľava až k mostu cez Alaru, na najbližšom kruhovom objazde prejsť na druhú stranu cesty a pokračovať cestou, ktorá vedie do vnútrozemia. Po nejakom tom kilometri je vpravo zaujímavá reštaurácia pri rieke a ešte povyše toho sú zaujímavé výhľady na meandrujúcu rieku (pozri môj popis vychádzky pod Alarahan).

Pri pohľade na more je po ľavej strane vidieť menší ostrov. V jedno zamračené ráno, keď mólo pre veľké vlny nebolo funkčné sme išli preskúmať aj tieto končiny. Po pláži k najbližšiemu mólu, potom k ďalšiemu. Pokiaľ sme nešli po drevených chodníkoch jednotlivých hotelov, volili sme radšej kamene. Piesok nám totiž zaliezal za obuv a vysýpanie bolo náročné. Veľké kamene nám nezaliezali nikam. Po poslednom hoteli (Botanik) začalo územie nikoho a potom ďalší hotel (tuším Justiniano). Výbežok bol najbližšie k ostrovu, bolo vidieť aj ľudí na ňom. Zato záliv nás moc nenadchol. Klasické kamenité pláže, vstup do vody navyše s nepríjemnými platami.

Oculcalar. Pohľad na mólo

Oculcalar. Niektoré hotely ponúkali aj klasické kolotočové autíčka či ruské koleso.

Galeri Resort - Okulcalar. Ostrov vľavo od hotela Galeri Resort. Bližšie sa dalo dostať na takýchto lodičkách, na vodnom biku, prípadne aj doplávať.

Prešli sme cestičkou k najbližším hotelom a asfaltovou cestou na kruhový objazd pri Botaniku a odtiaľ chodníkom do nášho hotela. Viem, že na ďalšom výbežku bol vodný park, tam sme už nešli.

Oculcalar. Pohľad na zátoku. Úplne vpravo mimo obraz bol spomenutý ostrov, oproti za tým zalesneným výbežkom bol areál vodných radostí - waterpark.

Oculcalar. Záliv ešte raz. Pri tomto pohľade bol ostrov vľavo mimo záber

Oculcalar. Cestou od mora k hlavnej ceste bol vybudovaný aj takýto park (či skôr parčík)

Galeri Resort - Okulcalar. Pohľad na more

 

Oculcalar. Jeden z hotelov pri Galeri Resorte

Postrehy a rady Stefanynky k spestreniu pobytu v hoteli Galeri Resort a výletom do blízkeho okolia

Pred dovolenkou nám v cestovke povedali, že výhľad na more budeme mať, len ak si priplatíme. Tak sme si priplatili. Aj sme výhľad mali, ale iba taký čiastočný, bočný. Iní mali priamy výhľad aj bez priplatenia. Tak sme to reklamovali na dovolenke u delegátky, tá nám dala nejaké to potvrdenie, ktoré sme uplatnili u cestovky Tatratour a tá nám príplatok vrátila :-).

Výhľad z balkóna na bazén susedného hotela. Takýto bočný výhľad mali v podstate všetky izby hotela Galeri Resort, okrem tých na najnižších poschodiach, ktorým zavadzali tie zelené palmy

Švagrovci si zaplatili 2+2 deti. Po príchode ich ubytovali v trojlôžkovej izbe. Hneď sme to reklamovali na recepcii a aj napriek tomu, že bolo okolo polnoci, do polhodiny mali na izbe štvrtú posteľ. Akurát sa už na tej izbe nedalo pohybovať. Na druhý deň to reklamovali na stretnutí s delegátkou a do polhodiny ich hodili na štvorposteľovú izbu. Urýchlilo to aj to, že švagor mal prefotený voucher, ktorého originál odovzdal po príchode do hotela.

Hotel mal vlastné plážové osušky. Niekto ich mal na izbe, niekto aj nie. My sme ich konkrétne nemali, ale nám ani moc nechýbali, lebo sme zvyknutí na vlastné a tiež sa rýchlejšie orientuje v tom, ktoré sú vlastne naše lehátka. Keďže v hotelových materiáloch bolo, že hotel to môže kontrolovať, či dokonca pokutovať (síce tam boli uvedené len izbové biele), nahlásili sme sa aj delegátke, ale nič sa nedialo, iba sa nás recepčná opýtala, či chceme a keď sme povedali že nie, tak už problémy nerobili.

Raz nám nešla otvoriť izba, po návšteve recepcie nám ju recepčná preprogramovala a už fungovala. Dalo sa doplatiť si izbu pri neskorom odchode, stálo to pomerne dosť, tuším okolo 50 eur.

Oficiálne bolo zakázané obsadzovať si lehátka pri bazéne aj pri mori dopredu, prípadne nechávať ich dlhšie neobsadené. Prakticky sa obsadzovalo stále, inak by ste si nič nechytili, pretože hostí bolo viac ako lehátok. Občas personál vzal osušky a nechal ich na recepcii. Potom bolo potrebné ísť pre ne na recepciu. Erárne vymieňali tuším za poplatok, pri našich súkromných len škrípali zubami. Švagrovcom zmizla jedna súkromná a na druhý deň jedna erárna osuška, ale tú súkromnú už nenašli ani na recepcii. Asi sa niekomu páčila, veď bola úplne nová.

Galeri Resort. Východ slnka.

Zažili sme, že na izbu ku švagrovcom vtrhla menežérka pre upratovanie a spolu s upratovačkami začala počítať (aj na ostatných okolitých izbách) televízory. Keďže oni mali taký LCD (my len taký obyčajný), usúdili sme, že niektorí hostia sa nezameriavajú len na osušky.

Pred hotelom, na druhej strane hlavnej cesty bol taký menší nezastavaný kopček. Za ním pravdepodobne tiekla rieka Alara, ktorá sa neskôr vlievala do mora. Medzi kopčekom a riekou bolo pravdepodobne smetisko. Asi dva dni a dve noci tam v kuse horelo, takže pri vetre z vnútrozemia sme mali v celom hoteli taký nedýchateľný smrad.

Galeri Resort. Pohľad do vnútrozemia. Vpredu ubytovanie rezortu Gypsophilla. Za tými stromami pod vychádzajúcim slnkom bolo pravdepodobne miestne smetisko, ktoré občas horelo a potom sa nedalo dýchať.

Turečtina od Turčina Poničana - okrem značky Dur (na stopke) - to im asi Turčin spravil naschvál, ma najviac pobavil názov Kuafor. Nebol to názov zábavnej relácie, ale názov obchodu, kde predávali tašky a kufre. No a ešte Doruk ako názov reštaurácie.

 Oculcalar. Reštaurácia Doruk. Pravdepodobne to neznamenalo to isté ako Take-away


Novinky

So zmenou systému mi zrušilo popisy pod fotkami v článkoch. Budem postupne opravovať a dopĺňať... Zatiaľ prosím o dlhšie podržanie myši nad obrázkom, zjaví sa klasický "ALT"

Zo zahraničia sa zatiaľ rysuje Cyprus, Protaras. Ostatné ešte uvidím (teda - dúfam...) - možno Bali na Kréte...

Zatiaľ pridaných pár fotiek do Malých Karpát 2024.