Výlet v roku 2026 do Trnavy. Tak v meste Trnava som ešte nebol. Lepšie povedané bol, asi 3x, ale 2x som ním iba prechádzal (t.j. stanica a blízke okolie) a prvý raz si už vôbec nepamätám, ako a prečo som sa tam ocitol. Samozrejme, moje študentské cesty vlakom cez stanicu Trnava nepočítam. Takže konečne nastal čas obzrieť centrum Trnavy.
Výlet vlakom do Holíča. Odtiaľ zelenou turistickou značkou po most cez rieku Morava, červenou do moravského mesta Hodonín, zelenou značkou do Mikulčíc a modrou a zelenou turistickou značkou popri kostole sv. Margity Antiochijskej a popri zámku v Holíči naspať na vlak.
Medzi dvoma Zámčiskami. To nie je žiaden thriler z prostredia bankových lupičov, ani dramatický útek z prísne stráženého väzenia, dokonca ani názov príručky pre podomových kmínov. Len stručná trasa výletu medzi Zámčiskom pri Perneku a Zámčiskom nad Modrou v Malých Karpatoch.
Nakoľko sa ukazoval príjemný marcový deň a v okolí Bratislavy už bola väčšina chodníkov suchá, išiel som obzrieť, ako je to na hrebeni Malých Karpát. Autobusom z Patrónky do Perneka za 3,50. Tu chytiť GPS a žltou značkou až po Starý lom. Ešte výlez na vyhliadku nad lomom, odkiaľ je Pernek ako na dlani.
Výlet autobusom z Rače do Jura (1,20 E). Tu hore cez námestie a popri bývalých pohostinských zariadeniach pri bývalom skokanskom mostíku neďaleko bývalého hradu Biely kameň až k bývalému Veľkomoravskému hradisku Neštich.
Výlety v Malých Karpatoch z roku 2026, ktoré nebudú mať samostatný článok
Pôvodne som chcel ísť pozrieť autom na juh Kréty, ale nakoniec som to nerealizoval. V okolí Amoudary nie je veľa možností pre pešieho turistu. Áno, ešte je tam roklina Almiros, ktorú sme už voľakedy dávno prešli aj so svokrom, ale charakterovo je lepšie, ak do nej nejde človek sám. Čo si pamätám, tak oficiálny chodník tam neviedol, bolo potrebné hľadať prechody a tam sa každý pár očí počíta. Navyše, ak jeden hľadá, tak vie, že k druhému čakajúcemu sa dá vrátiť. Vlani som absolvoval hrad Paleokastro s roklinou Spiliotissa s návratom cez dedinu Rodia (Rogdia).
Ako som už spomínal, v Side ma to ťahalo na viacero výletov. Nakoniec zostal jediný - výlet k ústiu rieky Manavgat so Stefanynkou. A tak som sa vybral aj na druhý peší výlet. Vodopád Manavgat som už voľakedy dávno (rok 2000) navštívil. A tak že pôjdem obzrieť, čo sa odvtedy za tých 25 rokov zmenilo.
Trasu v GPS som mal pripravenú, takže som tentoraz okrem jednej malej vody z hotela vzal aj 1,5 l perlivú minerálku. Plus jednu nektárinku a jednu tyčinku z NZ (nedotknuteľných zásob).
Výlet vlakom a autobusom. Vlakom do Malaciek, tu prestup na autobus do Lakšárskej Novej Vsi. Náš osobák mal meškanie cez 15 minút, takže v Malackách sme pristávali až po oficiálnom odchode autobusu. Ďalší ide za dve hodiny. Našťastie vodič autobusu nás počkal. Srdečná vďaka za ušetrený čas, ústretovosť a vodič má u mňa jedno bezvýznamné plus. Lístok 2 Eurá.
Už dlho som rozmýšľal o rokline Rouvas (Rouvas gorge, Rouva Faragi) pri meste Zaros na juhu Kréty v regióne Heraklion. Ale poznáte to - občas je človek príliš ďaleko, inokedy...
Tento rok som dúfal, že sa mi podarí pozrieť sa sem. Snom bolo prejsť ju z planiny Nida, prípadne z cesty pod Skinakasom, teda spraviť ju jednosmernou, ale to by som musel nájsť odvoz na Nidu, ktorý by neskôr došiel pre mňa do Zarosu. A tak som sa uskromnil, požičal si auto na jeden deň (od večera do večera, aby som mohol vyraziť po raňajkách) a vyrazil (cca 7:30).
Výlet som začal po raňajkách. Stihol som autobus 102, ktorý išiel o 7:40. Vystupoval som v Agia Napa pri kláštore. Kláštor bol zatvorený, lebo ho rekonštruovali a tak som iba poobdivoval okolie, fontánu a pobral sa do prístavu Agia Napa.
