história

Novembrový výlet z Lehôtky pod Brehmi cez Kečku, Pustý hrad a Szaboovu skalu naspäť do Lehôtky pod Brehmi. Dnes by som tento výlet nazval ako potkaní. Ale začnem od začiatku.

Vlakom do Žiaru nad Hronom a odtiaľ autobusom do Lehôtky pod Brehmi. Meteorológovia hlásili pekné počasie, ale mňa v údolí Hrona čakala hmla. Veril som, že sa vyčasí, prinajmenšom že sa aspoň dostanem nad hranicu hmly. Vystupujem pred pol desiatou. Podľa mapy ma malo čakať necelých 18 kilometrov a necelých 6 hodín šliapania. Čiže niečo po tretej návrat. Nakoľko rozumný spoj mi ide z Lehôtky 15:05, počítal som, že si trochu pohnem.

Výlet autom zo strediska Agios Georgios south. Po prevzatí auta sme vyrazili na hlavnú cestu smerom do hlavného mesta - Kerkyra. Spolucestujúcim sa na mobilnej navigácii zdala v Kerkyre lepšia cesta doľava ako rovno, ale nakoniec sme zistili, že zdanlivo lepšia cesta je jednosmerka a tak sme všelijako kľučkovali. Nakoniec sme sa šťastne dostali na hlavnú výpadovku z Kerkyry smerom na Gouviu.

Výlet z hotela Sandy Beach v Larnake miestnymi autobusmi v roku 2026. Od hotela Sandy Beach (resp blízkej zastávky pri hoteli Lordos Beach) prvým ranným autobusom číslo 424 odchádzajúcim o 6:39 spred hotela s príchodom čosi po siedmej hodine na autobusovú stanicu, odkiaľ mi o cca 7:30 (cca 7:36 sme odchádzali skutočne) odchádza autobus 410 (minibus) do dedinky Kornos (posledná zastávka autobusu je Delikipos - tiež je to vhodné miesto na nenáročnú prechádzku).

Poobedňajší výlet od hotela Sandy Beach autobusom na stanicu v Larnake, odkiaľ som už pešo pokračoval okolo kostola Lazara až k Aquaduktu a naspäť smerom na Kition.

V Larnake som bol v roku 2026 na dvoch prechádzkach. Obe som absolvoval cestou tam autobusom (číslo 425) od hotela Sandy Beach (respektíve zo zastávky pred hotelom Lordos Beach) na autobusovú stanicu v Larnake. Z prvej prechádzky po Larnake, k pevnosti a kostolu Lazara som sa vracal pešobusom, z druhej prechádzky k Aquaduktu a k vykopávkam Kition autobusom. No a ešte som absolvoval jednu prechádzku po pláži na obe strany od hotela Sandy beach, ktorú uvediem samostatne ako Prechádzku po pláži pri Voroklini.

Odchod autobusom od bw  Marina Sandsasi o 8.45, cesta do prístavu Kissamos, nalodenie na loď, plavba na ostrov Gramvousa. Cestou výhľad na západné pobrežie Kréty, ktoré sa údajne každý rok dvíha o 2 mm (zatiaľčo východné pobrežie klesá do mora).

Klasické výlety okolo hotela, do najbližších taverien a obchodíkov nepočítam. Rovnako ani prechádzky na miestne pláže. Navyše, na Rodose vraj prší iba tri dni v roku. Ale čo robiť, keď trafíte práve tieto dni?

Výlet na Súľov v auguste 2011 so svokrom. Cesta z Bratislavy vlakom do Predmiera, odtiaľ pešo až po parkovisko pri chate Súľov, na Roháč a červenou značkou pod hrad Súľov. Zelenou na samotný hrad a pokračovať dolu k turistickej ubytovni Odtiaľ autobusom na vlak. Ten sme zmeškali, lebo meškal autobus. Neviem, ako to tí dedinčania robia po iné dni.

Z Marmarisa autom vydávame na hlavnú cestu, tu na najbližšej benzínke natankujeme za 10 E, a pokračujeme cestou cez Pylina Kardamenu. Nad Pyli(to je názov obce a nie sloveso, vyjadrujúce, čo obyvatelia robili včera večer) - a predtým tiež sú pekné výhľady na Marmaria Tigaki, salinu, ale aj na Kalymnos, Pserimos a Plati i iné ostrovy.

Ráno vyrážame poznanou cestou z hotela Blue Jay v Marmari do Zie. Akurát v Paleo Pyli na razcestí pri druhom kostole neodbočíme doľava (ako včera večer), ale zamierime si to smerom, na ktorý ukazuje cedula s nápisom Taverna Paleo Pyli. Míňame tavernu a po ceste hore pokračujeme okolo nejakej pastierskej búdy. Ešte trochu hore a zrazu - pred nami korytnačka na ceste.

Požičali sme si auto prostredníctvom delegátky Kataríny z pôžičovne Auto Moto Sport v Rethymne. Vzhľadom k tomu, že sme boli len dvaja, vybrali sme si Matizs tým, že nejako oželieme aj klimatizáciu. Cena na deň 44 Eura. Mne sa to zdalo trochu viac, veď na Rodosenás Saxo s klímou vyšlo na tri dni na 105 Eur, ale je pravda, že tam bola akcia 3 za 2 dni, takže aj tam auto vychádzalo na cca 53 Eur na deń. Katarína nám dala zľavu, takže po zaplatení zálohy 10 Eur sme mali doplatiť už iba rovnú stovku. Dohodli sme sa na ráno na 8 hodinu, keďže raňajky začínali o 7.30.

Celodený organizovaný výlet do Aténza 35 Euro plus vstup na Akropolu12 Eur.

Odchod na výlet vo veľmi neskorých nočných hodinách - v našom prípade o 23.45 spred hotela. Keďže autobus bral ľudí už v Makrygialose, pre nás prišiel až po polnoci, aj to nás cestou zabudol vyzdvihnúť a tak sa po nás vracal. V Paralii pristúpili ďalší záujemcovia a na Olympskej Riviére poslední. To nás v autobuse privítala aj naša sprievodkyňa Silvia, vysvetlila nám približný plán cesty a popriala dobrú noc až po najbližšiu prestávku v Lamii. Tu sme zastavili pri nejakom motoreste, kde sa dalo najesť, použiť miestne WC a tu aj vyzbierala 12 Eur na lístok na Akropolu.

Kláštory Meteory sú rozmiestnené na vysokých skalách. Príchod od letoviska je impozantný. Po pomerne nezáživnej krajine s malými kopcami sa odrazu pred vami začnú týčiť kamenné hradby. Na ich vrcholoch sú postavené jednotlivé kláštory - niektoré sa dajú navštíviť.

Výlet do Štiavnických vrchov s trochou zmätkov na začiatku (teraz nikoho neurážam, iba konštatujem). Po predchádzajúcom úspešnom výlete do Považského Inovca cez dva hrady som trochu narýchlo rozmýšľal, čo s voľnou sobotou. Z pripravených výletov som vyhodnotil ako zaujímavý ten z Banskej Štiavnice cez Sklené Teplice do Žiaru nad Hronom. Tak som zbalil seba, podklady, inštruoval som Base camp, že čo v prípade "čo ak", aby všetci vedeli, kde ma majú hľadať. Lenže po rozbalení mapy vo vlaku mi po včerajšom dvojhradovom výlete prišla vhodnejšia ďalšia dvojhradná varianta - z Banskej Štiavnice cez Žakýlsky hrad a hrad Šášov do Žiaru nad Hronom.

Krátka prechádzka, neprevyšujúca 20 kilometrov a pár desiatok metrov prevýšenia. Nie každý výlet musí byť náročný, hovoril som si, najmä keď predpoveď predvídavo a alibisticky hovorila o možnosti prehánok. A tak som okrem dostatku vody pribalil do ruksaku aj pončo a vybral sa na krátky pozerací výlet. Voľakedy som absolvoval výlet Záhoráckou magistrálou z Vrboviec do Skalice, ale nakoľko záver výletu bol značne chaotický a rýchly, tak som ani nestíhal obzrieť mesto Skalica. No a teraz som to spojil s Holíčom nad Moravou, nakoľko som chcel ísť obzrieť aj zámok v Holíči a tiež som sa nechcel niekoľko hodín len tak bezcielne túlať po Skalici.

V meste Rodossom už raz bol. Približne v roku 1997 som tu strávil týždeň. Za ten čas sa niektoré veci zmenili, iné zostali tak, ako som si ich pamätal. Počas tejto dovolenky som navštívil aj niektoré nové miesta, na ktoré voľakedy nezostal čas alebo chuť. Zdalo sa mi, že gréci po vstupe do EU začali opravovať a rekonštruovať historické pamiatky väčším tempom, aby tak prilákali ešte viac turistov. Aj keď vstupy na niektoré miesta nie sú pre našinca najnižšie (3 až 6 E na osobu - a keď ich tak navštívi jedna rodina za deň niekoľko) - človek má dojem, že vie, na čo sa takéto peniaze použijú.

Ranným vlakom z Bratislavy do Trenčína. Odtiaľ autobusom do Mníchovej Lehoty (zastávka Radar). Príjemná prechádzka by mala poňať aj ďalšiu časť Cesty hrdinov SNP. Predchádzajúci úsek od Machnáča po Trenčín budem absolvovať nabudúce a ďalšie úseky prídu určite tiež. Vystupujem približne o 8:30. Na dnešný deň hlásili krásne októbrové počasie. Určite je, ibaže kdesi nad nami. Lebo všade okolo mňa je pomerne hustá hmla.

Ranným autobusom z Bratislavy do Nitrianskej Blatnice. Tu vysadám približne o osem desať a čaká ma približne hodinový úsek asfaltkou. Tieňa je iba minimálne, našťastie cesta stúpa iba pomerne mierne. Prvá križovatka ciest priniesla koniec asfaltu. Namiesto toho začína kamenitá lesná cesta. Ešte necelú polhodinu a pred prvou lúčkou je odbočka k prameňu. Prameň je to pekný, na kamennej mohyle je vyvedená rúrka, z ktorej kvapká voda. Asi tak jedna kvapka za desať sekúnd. Ale adeptov na vodu je tu plno. Majú krídla a nepríjemne štípu. Navyše nielenže olizujú vlhké kamene, ale aj drzo vyliezajú zo spomínanej rúrky. A tak radšej pokračujem ďalej.

Predĺžený víkend s minimom prehánok (podľa meteorológov), na výlet do Považského Inovca ako stvorený. Z Bratislavy síce trochu neskorší odchod (vlakom o 8. hodine) a pomerne neskorý nástup na túru (až po 10. hodine), ale tých približne 25 kilometrov by malo byť na prvý pohľad v pohode. Na druhý pohľad to už až také pohodové nevypadalo. Posledný rozumný autobus mi ide 16.20 z Modrovky (oficiálny koniec túry je v Lúke a odtiaľ ešte asi 2 km do Modrovky po ceste) do Piešťan  a odtiaľ vlakom s príchodom o šiestej. Alebo 16.48 priamo z Lúky, ale do Nového Mesta nad Váhom s príchodom o dve hodiny neskôr. Posledný bus 19.18 s príchodom o desiatej, teda  o štyri hodiny neskôr.

Takže stratégia bola jasná: toto bude rýchly výlet a do šiestej sa pokúsim byť doma. Ak to nevyjde.... Uvidíme na mieste.

Sobotný výlet na Vtáčniks dlhším cestovaním ako šliapaním. Prvý autobus mi odchádza o piatej, ale to je potrebné sa naňho dostať. Nočné autobusy síce idú každú hodinu, ale to je predsa-len ďalšia hodina k dobru. Takže budík nastavujem na 3:30. Čo však s tým, keď som už o jednej hore a zaspať nie a nie. A tak vstávam o čosi skôr a vyrážam časť trasy pešo. Bratislava, čas niečo po štvrtej. Veľká časť bratislavčanov ešte spí vo svojej posteli. Ale časť aj v tráve pri chodníku, prípadne na lavičke na zastávke. Toho sa snažia ošacovať dvaja maníci, ale nejako sa nedarí.

Krátky výlet do Vršatských bradiel. Pôvodne som si ho naplánoval na minulý rok, reku zveziem sa do Vršatského Podhradia a odtiaľ prechádzkovým krokom až do Púchova. Ale nejako mi to na časovo nevyšlo, potom prišli Vianoce a tak. No a tento týždeň sa všetko zdalo, že by sa to aj mohlo podariť. Trochu strašili meteorológovia, vraj sneženie a pomerne silný nárazový vietor, ale veď z trasy sa dá kdekoľvek uhnúť do civilizácie. Po minulotýždňových Malých Karpatoch som dúfal, že aj ten terén nebude až taký blatistý, veď malo fúkať a nočné teploty pod nulou mohli terénu pomôcť. Nepomohli. Ani trochu. Aby som mal o čom premýšľať, zvolil som dlhší variant z Vlárskeho prúsmyku na Vršatec a pôvodnou trasou až do Púchova.

Výlet vlakom do Starej Turej. Tu som končil minulý výlet z Brezovej pod Bradlom cez Bradlo. Chcel som síce pôvodne prejsť až do Čachtíc, ale pre horko a kufrovanie medzi Hrašným a Dubníkom som to nakoniec zabalil na stanici Stará Turá.

Odchod na výlet z Bratislavy o 7:55, prestup v Novom Meste nad Váhom. Príchod do Starej Turej približne štvrťhodinu pred desiatou. Vlak mal totiž pár minút meškanie.

Hrad Alanya

Na hrad Alanya sa môžete dostať práve z prístavu pešo (dosť do kopca vo veľkej horúčave) alebo taxíkom. My sme šli od Kleopatrinej pláže, pomedzi miestne turecké štvrte. Miestni boli milí, aj keď takých bielych tam už dávno nemali. Cestou naspäť sme sa zastavili aj v miestnej taverne (či čo to bolo). Príjemné prostredie vonku v záhrade, nezafajčené :-). Z hradu sú nádherné výhľady na prístav i na pláž Kleopatra beach s hotelmi.

V Calelle sme si zaplatili dva výlety do Barcelony so sprievodkyňou, plus sme boli na výlete miestnou lodnou MHD-čkou v Tosse.