ČR

Dvojdňová túra v Bielych Karpatoch. Už dávnejšie som pokukoval po pokračovaní Cesty hrdinov SNP na Českej strane. Je to zhruba 50-kilometrový úsek so solídnym prevýšením, ktorý ale pre nás, bežných turistov je ako jednodňový takmer nedosiahnuteľný. Ja viem, že v rámci Trnavskej stovky dokážu borci spraviť vzdialenosť Bratislava - Trenčín (tuším čosi cez 170 kilometrov) na jeden záťah, ale nie každý je profi cross-country-bežec, niekto sa chce aj kochať a podobne. No a teraz sa ukazoval prima víkend, navyše polovička zamestnaná upratovaním po maľovaní ma sama vyháňala, aby som jej nezavadzal.

Zvolil som variant od Trenčína, konkrétne z Brúsneho. Itinerár teda znel: Z Brúsneho zelenou značkou na sedlo i samotný vrch Machnáč, a červenou cestou Hrdinov SNP na Kykulu, k chate Výškovec, na Mikulčin vrch, Troják, Lopeník, Obecní háj, na vyhliadku u Křížku, cez rozcestník Březová bus, na vyhliadku Obecnice, cez Hrabinu (Javořinu), Kamennú boudu a okolo Bětina javoru na Veľkú Javorinu a k Holubyho chate, cez Dibrovov pomník, Čupec, Vrch Slobodných, ďalšiu Hrabinu a Sovinec do Myjavy.

Sobotná túra vlakom do Púchova a autobusom do Čertova. Príchod už klasicky o cca 8:41. Potom ešte počkať, kým sa preladia satelity. Nakoľko som sa spoliehal na to, že mám pomerne čerstvé baterky v GPS, tak prvý šok nastal, keď som zistil, že sú takmer úplne vybité. Našťastie som si vzal dve sady náhradných. Druhý šok prišiel vo chvíli, keď som vymenil akože čerstvú sadu. Tá ukazovala, že zostáva zhruba štvrtina šťavy. Našťastie, po chytení satelitov sa spotreba umúdila a vydržali až niekde pred Malý Javorník. Tu som s malou dušičkou použil tretiu sadu, ale tam bola asi trištvrťka a tak mi vydržali až po koniec túry.

Ako sa dostať na dobrý výlet - to vie každý. Ale ako si spraviť čertovsky dobrý výlet... Takže takto. Základom je začať na sto percent. V prostrednej časti treba ešte pridať čosi navyše a záver - ten musí gradovať.

Takže začiatok na Čertove. V strednej časti Makyta a Pulčínske skaly, no a v závere Čertove skaly. Komu by ani to nestačilo, tak na úplný záver od Čertových skál po chodníku popri ceste až do Horní Lidče som tiež spomínal snáď všetkých čertov.

Výlet vlakom do Holíča. Odtiaľ zelenou turistickou značkou po most cez rieku Morava, červenou do moravského mesta Hodonín, zelenou značkou do Mikulčíc a modrou a zelenou turistickou značkou popri kostole sv. Margity Antiochijskej a popri zámku v Holíči naspať na vlak.

Pomerne nenáročný januárový výletík. V hlavnej dedine a na okolí sneh nebol. Ani rosničky nečakali. A tak som sa vybral na jeden asfaltový. Voľakedy som sa pohrával s myšlienkou pri výlete z Poriadia cez Dibrovov pomník do rázcestia Vrbovce odskočiť si pre vodu k Liščí boude. Až teraz mi došlo, ako bolo dobre, že som vtedy ten nápad nerealizoval. Ale poporiadku.

Vlak z Bratislavy mi išiel 8.13. Skoršie nemali až také dobré spojenie. Pri tomto som prestupoval iba dvakrát. Raz v Novom Meste nad Váhom na vlak do Vrboviec a druhýkrát vo Vrbovciach na českú lokálku.

Sobotný okruh nenáročnou krajinou okolo Baťovho kanála. Výlet som si nazval ako ovocný. Ale keď sa lepšie pozriem na mapu výletu uvedenú na konci, tak si všímam, že tam so mnou bolo aj jedno strašidlo.

Začiatok výletu na stanici v Skalici. Potom smerom do mesta, na najbližšej križovatke zahnúť doľava, smerom na Kalváriu a Rotundu. Pred Kalváriou som zahol ešte raz doľava, nakoľko som tam videl prázdnu lavičku a chcel som si ešte preusporiadať nejaké veci v osi batoh - vrecká.  Aj som si preusporiadal, aj som potom automaticky pokračoval rovno. Teda vrátil som sa tým vlastne naspäť k stanici, ibaže o pár metrov ďalej. Nakoľko sa mi už nechcelo vracať naspäť a po ceste som nemienil ísť, využil som naznačený variant pre autobusy a karavany k prístavu Skalica.

Cesta ma previedla cez koľajnice, za nimi zahla doprava, potom zas doľava okolo poľa, znovu doprava až k ceste a tam som narazil na správny podchod aj so smerovníkom. Odtiaľ už iba asfaltkou až do Prístavu Skalica.