Zo Skalice cez Sudoměřice, Mlýnky, Zlatnícku dolinu do Skalice
Sobotný okruh nenáročnou krajinou okolo Baťovho kanála. Výlet som si nazval ako ovocný. Ale keď sa lepšie pozriem na mapu výletu uvedenú na konci, tak si všímam, že tam so mnou bolo aj jedno strašidlo.
Začiatok výletu na stanici v Skalici. Potom smerom do mesta, na najbližšej križovatke zahnúť doľava, smerom na Kalváriu a Rotundu. Pred Kalváriou som zahol ešte raz doľava, nakoľko som tam videl prázdnu lavičku a chcel som si ešte preusporiadať nejaké veci v osi batoh - vrecká. Aj som si preusporiadal, aj som potom automaticky pokračoval rovno. Teda vrátil som sa tým vlastne naspäť k stanici, ibaže o pár metrov ďalej. Nakoľko sa mi už nechcelo vracať naspäť a po ceste som nemienil ísť, využil som naznačený variant pre autobusy a karavany k prístavu Skalica.
Cesta ma previedla cez koľajnice, za nimi zahla doprava, potom zas doľava okolo poľa, znovu doprava až k ceste a tam som narazil na správny podchod aj so smerovníkom. Odtiaľ už iba asfaltkou až do Prístavu Skalica.
Dovolenka v roku 2018 sa konala v rovnakých priestoroch na Korfu ako tá pred dvoma rokmi. Teda v hoteli Alkyon Beach v stredisku Agios Georgios ton Pagon. Pôvodne sme hľadali niečo neokukané, ale nakoniec rozhodol pomer cena/výkon, kľud a pohoda (hlavne tie dve posledné veci zavážili najviac).
Májový výlet do Strážovských vrchov, teraz to bolo pokračovanie Cesty hrdinov SNP zo Zliechova cez Strážov do dediny Čičmany a cez sedlo Javorinky, Javorinu, popod Čelo a Homôlku do Fačkovského sedla.
Sobotňajší jesenný výlet zo Smoleníc cez Havraniu skalu, Havranicu, Záruby, Brezinky, Amonovu lúku, Roštún a sedlo Skalka do Rohožníka. Pôvodne som tento úsek Cesty hrdinov SNP išiel iba po Mesačnú lúku, odkiaľ som uhol do Častej. A tak som bol zvedavý, ako prejdem ešte trochu ďalej, cez Roštún až po sedlo Skalka (a dolu na bus do Rohožníka). Autobusom z Bratislavy o 7:20 a tak pred deviatou vyrážam.
Výlet z Banskej Bystrice na Donovaly autobusom. Nakoľko deň predtým pršalo až do noci, obával som sa rozmočených chodníkov a mokrej trávy. Tráva sa nepotvrdila, chodníky iba na niektorých miestach. Inakšie bol deň ako vyšitý, aj keď vietor už bol trochu studený. Výhľady boli takmer až neskutočné, čo ocenil predovšetkým syn, ktorý chcel zažiť nejaké zaujímavé námety na fotky.
Dvojdňová túra v Bielych Karpatoch. Už dávnejšie som pokukoval po pokračovaní Cesty hrdinov SNP na Českej strane. Je to zhruba 50-kilometrový úsek so solídnym prevýšením, ktorý ale pre nás, bežných turistov je ako jednodňový takmer nedosiahnuteľný. Ja viem, že v rámci Trnavskej stovky dokážu borci spraviť vzdialenosť Bratislava - Trenčín (tuším čosi cez 170 kilometrov) na jeden záťah, ale nie každý je profi cross-country-bežec, niekto sa chce aj kochať a podobne. No a teraz sa ukazoval prima víkend, navyše polovička zamestnaná upratovaním po maľovaní ma sama vyháňala, aby som jej nezavadzal.
