Stefanynka - výber z výletov

Májový výlet do Strážovských vrchov, teraz to bolo pokračovanie Cesty hrdinov SNP zo Zliechova cez Strážov do dediny Čičmany a cez sedlo Javorinky, Javorinu, popod Čelo a Homôlku do Fačkovského sedla.

Ráno vlakom z Bratislave po šiestej, prestup v Trenčíne a Ilave. V Ilave som myslel, že v miestnom Lidli doplním nejaké tekutiny, ale Lidl je po novom presťahovaný a tak zostala iba otvorená krčma s kofolou a WC. Príchod do Zliechova pred desiatou hodinou. Ešte počkať, kým sa preladia satelity a vyrážam.

Nakoľko túra viedla cez najvyšší vrch Strážovských vrchov, výlet by som pracovne nazval ako Zlet k perníkovej chalúpke.

Sobotňajší jesenný výlet zo Smoleníc cez Havraniu skalu, Havranicu, Záruby, Brezinky, Amonovu lúku, Roštún a sedlo Skalka do Rohožníka. Pôvodne som tento úsek Cesty hrdinov SNP išiel iba po Mesačnú lúku, odkiaľ som uhol do Častej. A tak som bol zvedavý, ako prejdem ešte trochu ďalej, cez Roštún až po sedlo Skalka (a dolu na bus do Rohožníka). Autobusom z Bratislavy o 7:20 a tak pred deviatou vyrážam.

Výlet z Banskej Bystrice na Donovaly autobusom. Nakoľko deň predtým pršalo až do noci, obával som sa rozmočených chodníkov a mokrej trávy. Tráva sa nepotvrdila, chodníky iba na niektorých miestach. Inakšie bol deň ako vyšitý, aj keď vietor už bol trochu studený. Výhľady boli takmer až neskutočné, čo ocenil predovšetkým syn, ktorý chcel zažiť nejaké zaujímavé námety na fotky.

Z osady Donovaly zelenou značkou cez osadu Buly, cez Krčahy a popod Jelenskú skalu až do rekreačného strediska na Šachtičkách, a modrou značkou na Pánsky diel a prudko dolu do Sásovej na MHD.

Dvojdňový výlet zo Žiliny do Považskej Bystrice. Pôvodne som ho plánoval ako jednodňový len do Považskej Teplej, ale rozhodol som sa vyskúšať slasti spania v ATC Manín a využiť tak možnosť nastúpiť na vlak na druhý deň až vo väčšom meste - v Považskej Bystrici. Ale treba povedať aj to, že vlak zastaví na oboch zastávkach rovnako, ibaže v Teplej nestoja rýchliky.

Prvý vlak do Žiliny ide o 5:45. Za zhruba dve hodiny je v Žiline. Lístok som našťastie dostal a tak už pred ôsmou hodinou som pred stanicou v Žiline chytal GPS a tak.

Dvojdňový výlet do Bielych Karpát. Nakoľko mi minulotýždňové pokračovanie Záhoráckej magistrály pre dážď vo Vrbovciach nevyšlo, rozhodol som sa pre jej dokončenie. Aby som nemusel nastupovať neskoro (prvý rozumný vlak mi prichádza po pol jedenástej), rozhodol som sa pre nástup z Myjavy s tým, že prespím cestou. Po kombinácii a porade s mapou, kde som bol a kde ešte nie, čo by som chcel vidieť a tak, som sa rozhodol, že pôjdem pozrieť vyhliadku na Žalostinej a prespím niekde za Zimovcami.

Dvojdňová túra v Bielych Karpatoch. Už dávnejšie som pokukoval po pokračovaní Cesty hrdinov SNP na Českej strane. Je to zhruba 50-kilometrový úsek so solídnym prevýšením, ktorý ale pre nás, bežných turistov je ako jednodňový takmer nedosiahnuteľný. Ja viem, že v rámci Trnavskej stovky dokážu borci spraviť vzdialenosť Bratislava - Trenčín (tuším čosi cez 170 kilometrov) na jeden záťah, ale nie každý je profi cross-country-bežec, niekto sa chce aj kochať a podobne. No a teraz sa ukazoval prima víkend, navyše polovička zamestnaná upratovaním po maľovaní ma sama vyháňala, aby som jej nezavadzal.

Zvolil som variant od Trenčína, konkrétne z Brúsneho. Itinerár teda znel: Z Brúsneho zelenou značkou na sedlo i samotný vrch Machnáč, a červenou cestou Hrdinov SNP na Kykulu, k chate Výškovec, na Mikulčin vrch, Troják, Lopeník, Obecní háj, na vyhliadku u Křížku, cez rozcestník Březová bus, na vyhliadku Obecnice, cez Hrabinu (Javořinu), Kamennú boudu a okolo Bětina javoru na Veľkú Javorinu a k Holubyho chate, cez Dibrovov pomník, Čupec, Vrch Slobodných, ďalšiu Hrabinu a Sovinec do Myjavy.

Sobotná túra vlakom do Púchova a autobusom do Čertova. Príchod už klasicky o cca 8:41. Potom ešte počkať, kým sa preladia satelity. Nakoľko som sa spoliehal na to, že mám pomerne čerstvé baterky v GPS, tak prvý šok nastal, keď som zistil, že sú takmer úplne vybité. Našťastie som si vzal dve sady náhradných. Druhý šok prišiel vo chvíli, keď som vymenil akože čerstvú sadu. Tá ukazovala, že zostáva zhruba štvrtina šťavy. Našťastie, po chytení satelitov sa spotreba umúdila a vydržali až niekde pred Malý Javorník. Tu som s malou dušičkou použil tretiu sadu, ale tam bola asi trištvrťka a tak mi vydržali až po koniec túry.

 Výlet na Psiloritis (mount Ida) som začínal skoro ráno. Vstával som niečo po tretej ráno, aby som pred štvrtou vyrazil z hotela Agelia Beach. Slnko vychádzalo čosi po šiestej hodine a na kopcoch býva ešte dosť tma. Cestu som počítal zo Sfakaki na dve hodiny. Je to síce iba okolo 70 kilometrov, ale potme, na neznámych kľukatých cestách a bez navigátora (iba s GPS). Nakoniec mi cesta zo Sfakaki cez Panormo, Peramu, Axos, Anogiu na planinu Nida tie dve hodiny skutočne aj trvala. Ale je potrebné tiež povedať, že najviac ma zdržal posledný úsek od Anogie na planinu Nida. Zistil som tiež, že odporúčanie baby z pôžičovne, aby som volil vyššiu triedu auta som mal poslúchnuť. Lebo vyššia trieda - predpokladám že aj lepšie svetlá. Tie na mojom aute - nič moc. Ale poporiadku.

Prechádzka po pláži východným smerom

Výlet západným smerom (do mestečka Georgioupolis) som absolvoval vlani (pozri výlety zo strediska Kavros v roku 2014). A tak som tento rok zvolil východný variant prechádzky, veď podľa mapy by ma mohla čakať až 10 kilometrov dlhá piesočná pláž. Skutočnosť je trochu komplikovanejšia a v easy variante aj podstatne kratšia. Takže prechádzku som nazval ako Neslávnu.

Za hotelom Sandy Beach pokračuje piesková pláž ešte niekoľko sto metrov. Potom začínajú pribúdať kamienky, neskôr väčšie kamienky, veľké okruhliaky a ešte väčšie okruhliaky. Okrem opustenej časti pláže sa prechádza okolo niekoľkých polorozpadnutých hotelov (možno aj polopostavených, kto to má z tej trčiacej armatúry poznať) a dokonca aj jedného funkčného hotela. Ruská klientela lámajúca si dolné končatiny na pomerne veľkých šutroch sa čudovala, že kde sa tu tak náhle beriem. Od tohto miesta sa dalo pokračovať ešte zo 200 až 300 metrov, keď ma zastavil malý výbežok s budovou. Tá vyzerala síce tiež ako polorozpadnutá, avšak s funkčným štekajúcim psom. A tak som to radšej otočil, vrátil sa k ruskohovoriacemu hotelu a popri ňom zamieril do vnútrozemia. Cestou ma upútala ceduľka, vraj Pozor kone - môžu hrýzť. Pred National road som sa ešte raz skúsil vybrať východným smerom, ale druhý pes na miestnej komunikácii ma odradil úplne a tak som sa vrátil do západnej civilizácie, náručia hotela a čapovaného piva. Prechádzka hore-dolu merala spolu okolo 5 kilometrov.

Túra z Rohožníka do Bratislavy. Na mňa typický chaotický začiatok, avšak našťastie dobrý koniec. Teplotu v Bratislave hlásili cez 36 stupňov oficiálne, takže na rozpálenom asfalte som mohol očakávať o čosi viac. Pôvodne som plánoval výlet do Považského Inovca s príchodom cez Beckov do Nového Mesta nad Váhom. Ale pri takýchto teplotách by bol posledný úsek z Beckova po slnečných cestách bez výraznejšieho tieňa pravdepodobne utrpením. A tak som sa pomerne operatívne rozhodol pre zmenu trasy - Z Uhlísk po Tlmače po výrazne lesnej turistickej ceste. Nuž ale v tom teple som v noci nejak nemohol zaspať a s nedostatkom spánku prichádzajú aj náhle vnuknutia a tak som usúdil, že trasa je to pomerne pekná, avšak asi bude málo chodená, tým pádom dosť zarastená. No a v kraťasoch to bude zas nepríjemné. A navyše príchod autobusu do Uhlísk je až o desiatej, teda takmer celá túra by viedla v tej najhorúcejšej časti dňa. A tak som prestavil budík a rozhodol sa, že zhruba 7:45 mi ide autobus do Rohožníka. Odtiaľ teda buď do Modry, prípadne až do Pezinka - cieľ zvolím cestou.

Z Bratislavy do Brezovej pod Bradlom autobusom. V Brezovej pod Bradlom okolo tržnice a WC na námestie k rozcestníku. Tam doprava červenou značkou (Štefánikova magistrála) na začiatok obce k pumpe a šikmo doľava k rozpadnutému rekreačnému zariadeniu Mladosť. Asfaltom prudko hore na Dlhé Rovne. Odtiaľ ešte asfaltom na najbližší kopec a ďalej príjemnou lesnou cestou cez Skalie až po odbočku k Dobrovodskému hradu. Prechádzka k hradu a návrat na rovnakú odbočku. Klesanie do dediny Dobrá Voda. Zaujímavý cintorín. V Dobrej Vode otvorená krčma. Trochu nakyslastý Bažant, ale funkčné WC. Pokračovanie asfaltom cez dedinu na Mihalínovú a neskôr úmorným asfaltom k horárni Dolná Raková (ŽST Buková). Cez kopec do dediny Cerová a asfaltom cez Bukovú, okolo kameňolomu a Bukovej-Mlynov na lesnú cestu smer Záruby. Odtiaľ hore až na rozcestie so žltou pod Havraňou skalou. Nakoľko sa koleno znova začalo ozývať, spod Havranej skaly som to zvrtol rovno dole do Smoleníc.