Pôvodne sme šli na výmennú rekreáciu, podľa informácií do chaty Special Bau Kombinat Magdeburg v Graal Muritzi. Cestovali sme nočným vlakom až do Rostocku. Odtiaľ osobákom na konečnú zastávku - do Graal Muritzu Stredisko sme našli, ale chatu nie :-(. Keďže sme nemecky nevládli ani slovom, ani písmom, zabrať dostal najmä slovník. Vďaka nemu sme sa dozvedeli, že "chata" je myslená asi chatka v blízkom kempe...No zbohom, tak to je sila, pomysleli sme si a kúpili lístky na predchádzajúcu zastávku - do kempu. Pešo to boli nejaké štyri kilometre, ale komu by sa chcelo ťahať s kuframi toľkú cestu (vtedy ešte neboli kolečkové).

Po vystúpení nás aj tak čakala ešte poriadna štreka do kempu. Tu som sa na recepcii pýtal na chatku spomínaného kombinátu, nemci si vypýtali naše pasy, zaznačili si nás a potom sa dali vysvetľovať, kde je spomínaná chata. Prešli sme ďalší kilometer a skutočne uvideli náš "pioniersky tábor". Chatky boli na malom pľaci, postavené už mimo kemp. Niežeby to bola výhoda, bránička do kempu bola stále otvorená, len k moru sme museli prejsť ďalší kilometer.

Správca strediska (aj taká tam bola funkcia) nás ubytoval v prvej chatke, prostredníctvom jednej ochotnej pani z Ostravy sme sa dozvedeli niečo z miestnych zvykov - a potom sme sa už starali sami o seba.

Pri chatkách bol stolnotenisový stôl a veľa kliešťov. Pri mori sme mali vyhradené prútené koše proti vetru. V kempe bol jeden slabo zásobený obchodík a jeden stánok, kde predávali všelijaké udené ryby. Keďže nám po ceste vyhladlo, išiel som sa postaviť do fronty na ryby. Keďže som takýmto spôsobom kupoval ryby prvýkrát, nevedel som, koľko toho kúpiť. Tak hovorím - Kilo. - Nooo - odpovedá nemec a krúti hlavou. Tak - Pol kilo - ukazujem rukou. - Noooo - krúti hlavou nemec ďalej. Tak daj štvrť kilo - uberám na hlade.- Jáááááá - naberá nemec z rýb. Nakoniec som vzal z troch druhov po štvrť kile a bolo to v poriadku, len dodnes nechápem, prečo nemohol dať ani kilo, ani pol kila.

Raňajky a večere v Graal Muritzi

Raňajky aj večere  boli v spoločenskej chatke. Už v časoch socializmu pozostávali zo švédskych stolov - vlastne bufetových, lepšie povedané z nemeckých stolov. Správca ráno (alebo poobede) vybehol do miestneho obchodu, kúpil nejaký chlieb, syr, salám, nakrájal to, rozložil po stoloch a hodovalo sa. Dederóni (pozn. autora - obyvatelia DDR, po našom NDR) mali vtedy vynikajúce salámy, ktoré sa vozili do bývalého Československa ako suvenír.

Obedy v Graal Muritzi

Obedy - to bola v tej dobe v Nemecku iná káva. Na obedy sme chodili do takej divnej vývarovne v kempe. Zavreté dvere a asi tristo ľudí pred nimi. Zrazu sa otvorili dvere a nemec  okrem iného zakričal - Spéééciááál Báááááu Kombináááát Máááádeburk. Na tento povel sme sa pretlačili cez dav a vtrhli do vnútra. Tam sme vystáli ďalšiu šóru na tácky, potom na okienko, vyfasovali sme nejakú sladkú studenú polievku, sladké mäso, sladké zemiaky alebo nejaký sladký prívarok. Za týždeň som zjedol na obed asi 6 vajec, ináč to bolo všetko odporné. Ešte aj tie vajcia som si najskôr musel očistiť od všelijakých sladkých prívarkov. Takže obedy nula bodov, o to viac sme sa tešili na raňajky a večere.

More v Graal Muritzi

Pláž v Graal Muritzi bola piesková, pomerne široká. Na pláži boli typické koše. Kto nevedel na čo sú, po príchode na pláž to rýchle pochopil. Od mora fúkal neskutočne studený vietor. Po pláži sa promenádovalo v svetroch a vetrovkách, kto chcel zastaviť aspoň na chvíľu, ten si musel otočiť kôš proti vetru. Keďže som chcel ochutnať nemecké more, odhodlal som sa vliezť tam. Musím povedať, že počas celého pobytu som bol v mori asi štyrikrát. Väčšinou som ho mal pre seba, iba raz tam vbehli aj nejakí domorodci. Aj som sa čudoval, že tam nikto nechodí, veď voda bola pomerne teplá, ale pochopil som, keď som vyšiel z vody. Voda na tele mi vo vetre vyschla za 5 minút, ale plavky boli mokré ďalšiu hodinu. Takže hodiť sa do koša, prikryť dekou a snažiť sa udržať hladinu cvakania zubov na počuteľnej úrovni v okruhu max. 10 metrov. Áno, pochopil som, že FKK (názov pre nudapláže v Nemecku) nie je iba životný štýl, je to niečo ako štýl pre prežitie.

Okolie kempu v Graal Muritzi

Okolie bolo v čase našej návštevy ľudopusté. Jediné výlety preto boli popri pobreží smerom na dedinu Graal Muritz. Tu sa išlo chvíľu lesom a potommostíkom cez nejakú lávku na cestu do dediny, prípadne bližšie k moru viedla plážová promenáda. Popri nej sa tiahli ďalšie pláže, tam boli aj typické plavčícke vlajky.  Ak som správne pochopil, nemci mali jednoduchý systém varovania. Červená vlajka znamenala, že na pláži nebol plavčík prítomný, čierna že sú veľké vlny, ak bola zamrznutá, tak bola na kúpanie zima a ak vlajka chýbala, tak bol veľký vietor (vtedy sa v NDR ešte nekradlo - pozn. autora) .  Pláž smerom na Warnemunde (na západ od kempu) bola vyhradená pre nudistov (FKK).

Zaujímavosti a vymoženosti  socialistického Graal Muritzu

Medzi vtedajšie zaujímavosti patrili takzvané body. Boli všade na zemi, najviac v obchodoch. Boli to malé kolečká nalepené na tenkom dlhom povoskovanom papieriku s rôznou hodnotou. Keď sme niečo kupovali, dostali sme aj tieto body - za malý nákup menej, za väčší aj meter takýchto bodov. Prostredníctvom našej "tlmočníčky" sme sa pýtali správcu, čo za divné mravy to tam majú a on nám vysvetlil, že je to niečo ako družstevný kolektívny spôsob predaja, keď zákazníci dostávajú celý rok takéto body, ktoré možno začiatkom ďalšieho roka uplatniť pri nákupe. Pre mňa to bol sympatický spôsob, ako zvýhodniť domácich, veď ktorý cudzinec by chodil v januári - februári nakupovať do Nemecka - ale možno sa aj takí našli.

Cestou z kempu do dediny bolo zopár stánkov. Tu predávali nielen všelijaké nemecké demokratické suveníry (napríklad diáky z nudapláží a podobne), ale aj nemecké demokratické poživatiny. Najväčší úspech malo prirodzene pivo, aj keď kvality toho československého nedosahovalo ani zďaleka, ale napríklad aj Halászlé či zemiakové placky s cukrom. Tie boli ku podivu jedlé, aj keď som tomu spočiatku neveril. V jednom pojazdnom stánku som nám chcel kúpiť zmrzlinu, ale predavač mi odmietol predať, že má už iba kilové balenia (no neviem, čo tí dederóni mali s tým kilom). Druhý najväčší nával (po pive) bol na zmrzlinu (v pohároch, s koňakom) a tretí na topánky.

 


Novinky

So zmenou systému mi zrušilo popisy pod fotkami v článkoch. Budem postupne opravovať a dopĺňať... Zatiaľ prosím o dlhšie podržanie myši nad obrázkom, zjaví sa klasický "ALT"

Zo zahraničia sa zatiaľ rysuje Cyprus, Protaras. Ostatné ešte uvidím (teda - dúfam...) - možno Bali na Kréte...

Zatiaľ pridaných pár fotiek do Malých Karpát 2024. 

Najčítanejšie z Grécka na Stefanynke