Aprílový výlet do Súľovských vrchov. Vlakom do Rajeckých Teplíc, odkiaľ už po svojich modrou značkou hore až na Skalky. Odtiaľ zelenou dolu do Lietavskej Svinnej a zas hore na hrad Lietava. Odtiaľ zas modrou značkou dolu do Podhoria, hore cez Roháčske sedlo a nakoniec dolu do Súľova. Výlet by som teda pracovne nazval ako Veľká hojdačka.
Vlak z Bratislavy o šiestej prichádza do Žiliny o pol deviatej a nadväzuje osobák do Rajca, takže v Rajeckých Tepliciach vysadám približne o 9:20. Ešte čakám, kým sa chytia satelity a nakoniec sa rozhodujem pre skratku parkom. Nie snáď preto, aby som ušetril, ale skôr preto, aby som obzrel aj niečo iné ako hlavnú cestu. Parčík je to rozhodne zaujímavý, upravený, dokonca koncom apríla sú aj niektoré ozdobné stromy rozkvitnuté.
Na ceste za parčíkom sa dávam doľava, cez most a už ma aj modrá a zelená značka vedú na druhú stranu hlavnej cesty, kde popod oporný múr stúpa šikmo doprava hore chodník. Pri prvom cik-caku sa chodník ponorí do lesa a nastáva príjemný tieň. Chodník je príjemný, je vidno, že minimálne voľakedy bol obľúbený medzi kúpeľnými hosťami, ale aj v súčasnosti je vo výbornej kondícii. Stúpa rezko, ale nič hrozné to nie je.
Prvé dva spadnuté stromy sú blízko rázcestníka Nad vodojemom. Ich prekonanie bolo dosť obtiažne, boli dosť vysoko na moje krátke nohy (a to ich mám až po zem :-)).
Od rázcestníka Nad vodojemom pokračuje modrá aj zelená značka doprava po širokej lesnej ceste. Po pár desiatkach metrov sa moja modrá odpája doľava hore, výstup uľahčujú drevené schodíky. Za nimi pokračuje chodník v príjemnom stúpaní v cik-cakoch. Nasleduje ďalší spadnutý strom a nepriechodný úsek (našťastie posledný na tomto výlete), takže treba pokračovať strmou skratkou rovno hore. Tam už cik-caky končia.
Zato strmý úsek pokračuje rovno cestou po chrbte smerom na Tlstú horu. Ešteže nie je vlhko, to by som asi nevyšiel. Nejakých 50 - 60 výškových metrov pod vrcholom modrá značka odbočí doprava a mierne stúpajúc traverzuje svah Tlstej hory, až sa vynorí v sedle medzi Tlstou horou a Grúňom. (Do sedla vedie aj chodník z Tlstej hory, takže zberatelia kopčekov, kľudne vybehnite až tam.) Míňam strmú odbočku cesty dolu smerom na Svinnú a pokračujem rovno hore. Na Grúni z naznačených výhľadov nie je nič, trochu obmedzené sú v nasledujúcom sedle. A tak zas klesanie do sedla a mierne hore až takmer na vrchol Skaliek. Až hore nejdem, značka odbočí mierne doľava nadol, minie bývalý vrch vleku a som na Skalky, prameň - ako hlása smerovník.
Prameň na Skalkách fungoval a tak som pred nasledujúcim zostupom dočapoval.
Zostup bol samozrejme krutý, ale trochu to zmierňovali tie výhľady, predovšetkým na Lietavský hrad, ktorý som mal v pláne ako nasledujúci cieľ.
Po zostupe nasledoval samozrejme výstup na samotný hrad. Je to určite zaujímavé, a asi to nebude nejaká náhoda, že všetky hrady sú na kopci :-). Asi kvôli výhľadom, prípadne sa odtiaľ v zime lepšie sánkuje ;-).
Lietavský hrad ma okrem výhľadov (na Skalky, ale aj na Žilinu a iné okolie) prekvapil aj tým veľkým ohniskom na nádvorí a tým fungujúcim bufetom. Aby som pravdu povedal, ešte nikdy som na mojich potulkách nenatrafil na hradnú krčmu. Teda, na Tematíne bol plátený bufet pri hrade, ale toto je iná liga.
Od hradu ma čakala už iba cesta do Súľova a tak aby som stihol nejaký vhodný autobus k vlaku, tak som sa pobral dolu. Chodník do Podhoria je nádherný, radím ho k tomu najpríjemnejšiemu, čo som za posledné roky absolvoval. Je pravda, že na konci išiel trochu medzi rúbanisko, ale aj tak to neprekrylo pozitívny dojem. Odporúčam túto cestičku popod stromy aj pre rodiny s deťmi (ak sa s nimi vytrepú na hrad samozrejme).
V Podhorí kohútik s vodou na kraji dediny fungoval, ale aj napriek tomu som sa zastavil na jedno v miestnej krčme. Neuškodilo, aj keď chuťovo nič moc.
Od Podhoria nasledovala asfaltka hore na kraj dediny a cez lúku mierne doprava po traktorových stopách do ďalšieho údolia na rázcestie pod Dubovcom.
Tu začínala Kalvária s vyrezávanými obrazmi na jednotlivých zastaveniach. Mne sa to páčilo, ako nápad, tak aj prevedenie. Kalvária končila až v Roháčskom sedle. Musím povedať, že aj tá moja...
Z Roháčskeho sedla už iba chodníkom dolu do obce Súľov. Bez obtiaží, akurát párkrát bolo potrebné vyhnúť sa šialeným cyklistom.
Zraková pyramída fungovala, aj keď som trochu nepochopil tých ľudí, prečo stoja v rade na opačnej stane. Totiž schodík na výstup je vpravo a oni stáli vľavo. Ale dlho som sa nezdržal a gestom som sa im ospravedlnil.
Do odchodu autobusu som stihol aj nejaké tie halušky s pivom v Čiernom potoku. Na stanicu do Bytče ma nakoniec vzala nejaká dobrá duša, takže som sa nemusel báť, či ten vlak stihnem.
Trasa výletu so Stefanynkou Z Rajeckých Teplíc cez Skalky, hrad Lietavu a sedlo Roháč do Súľova na mape
Výlet cca 20 km, prevýšenie +1260/-1315 m.
Občerstvenie: Rajecké Teplice, prameň Skalky a prameň Jastrabinec, obchod a krčma v Lietavskej Svinnej, bufet na hrade Lietava, vodovod v Podhorí a dve krčmy v Podhorí, a plus Súľov.
Únik z trasy: Lietavská Svinná a Podhorie.
Iné zaujímavosti: Krížová cesta na úseku Pod Dubovcom až Roháčske sedlo, Zraková pyramída nad Súľovom