Súľov spod RoháčaJarný výlet vlakom do stanice Bytča. Odtiaľ asfaltom pešo popri ceste až na odbočku do Hlbokého nad Váhom a cez dedinu k Hlbockému vodopádu. Súľovským hrebeňom až do sedla Patúch a návrat do civilizácie v Súľove. Odtiaľ nekonečným asfaltom na stanicu v Bytči. Pracovný názov výletu by som dal totožný s časťou trasy - teda hrebeňový.

Vlakom o šiestej do Považskej Bystrice, prestup na miestnu lokálku, takže v Bytči-Hrabovom vystupujem asi o 8:45. Pri ceste čakám, až sa chytia satelity a vyrážam. Do 10 minút som v Hrabovom na rázcestníku pri obchode a krčme. Krčma je ešte zatvorená, obchod už otvorený, ale nepotrebujem. Krajnicou sa vydávam smerom na Žilinu, míňam most do Bytče samotnej, jedno policajné auto, jedného chodca v protismere a po pol hodine som na križovatke do Hlbokého nad Váhom.

Odbočkou do neďalekej dediny. Tu otvorený ďalší obchod, ale ešte stále nepotrebujem. Popri zatvorenej krčme po pomerne tichej ulici smerom na Hlbocký vodopád. Smerovky na vodopád boli pomerne časté.

Dediny sú rôzne. Každá má potenciál uchytiť sa v pamäti niečím iným. Túto si zapamätám ako dedinu chýbajúcich blatníkov. Nie všetkých. Iba niektorých. V dedine som videl odhadom viac ako 10 áut, ktorým chýbal jeden blatník. A to nepoočítam to minivrakovisko na hornom konci dediny.

Hlboké nad Váhom

Na konci dediny Hlboké nad Váhom je jedno menšie parkovisko pre motorizovaných návštevníkov vodopádov a tiež jedna neidentifikovateľná budova s terasou hore a WC dole. Odtiaľto začína štrková cesta mierne stúpať, vojde do lesa a po nejakých 700 metroch vyústi pred skalou. Na strome je rázcestník, že vodopád vľavo, pokračovanie zelenej vpravo. Ja sa dávam pre začiatok tou cestou vľavo. Za skalou je hlavná atrakcia tohto výletu - Hlbocký vodopád.

Rozcestie Hlbocký vodopád. K vodopádu vľavo a nad neho aj krátkou feratou. Pokračovanie zelenej doprava

Hlbocký vodopád. Je za tou skalou so značkou. Vpravo od rebríka feraty

Hlbocký vodopád

Hlbocký vodopád

Na horný koniec vodopádu sa dá vyliezť menšou feratou. Teda jedným malým rebríkom a jedným veľmi krátkym zaisteným úsekom. Na hornom konci Hlbockého vodopádu je plošina so zábradlím, z ktorej je ajtak prd vidieť. Na fotenie tiež nič moc, pokiaľ nemáte 360-stupňový foťák.

Hlbocký vodopád. Pohľad z vyhliadkovej plošiny na prístup

Hlbocký vodopád - okolie

Oficiálna zelená značka obchádza skalu pri vodopáde sprava. Po napojení značky k potoku, ktorý zásobuje Hlbocký vodopád si všímam divný polkruh vyrytý do mäkkej pôdy. Neskôr vyššie sa dajú vystopovať aj ďalšie nekonečné otlačky. No jasné, nejaký idiot na motorke a jeho zakrpatené ego.

Nad Hlbockým vodopádom

Ešte trochu vyššie prechádzam cez potôčik na ľavú stranu. Tesne nad úrovňou potoka je nenápadný mostík. Už som sa chcel rozčuľovať, že si tu niekto stavia aj prekážkovú dráhu, ale všimol som si tú rúrku. Je to vyvedený prepad vodojemu (ten je o pár metrov vyššie). Rúrka mala cca 10 cm, mala kryt a vytekala z nej voda. Môj odhad 6-8 sek na 1l fľašu.

Prepad vody z vodojemu nad Hlbockým vodopádom

Potom už len stúpanie až po rázcestník Pod Roháčom. Okolo zaujímavé skaly, okná, dvere...

Pod Holým vrchom

Odtiaľto nasleduje hrebeňovka v pravom slova zmysle. Teda hore, dolu, hore, dolu, hore...

Brada spod Roháča

Súľov spod Roháča

Súľov spod Roháča

Pohľad na Súľovský hrebeň

Veľký a Malý Manín (s Manínskou tiesňavou medzi)

Brada

Na Súľovskom hrebeni

Brada. A ešte hľadaj orla

Roháčske sedlo predstavuje jednoduchú možnosť úniku. Buď dolu do Súľova, alebo tiež dolu na druhú stranu do Podhoria. Prípadne rovno ďalej, ale to je už do kopca.

Roháčske sedlo

Súľov - zraková pyramída

Súľov

Kečka. Na poslednom horizonte vpravo od Brady je Lysá hora na Morave.

Cestou pár výhľadov do Súľovskej kotliny, ale najväčšie lákadlo prináša až Kečka.

Súľov z Kečky

Súľov z Kečky

Súľovské skaly. Orol z trochu iného uhla. Stačí trochu prižmúriť oči.

Za Kečkou sa párkrát otvoria výhľady aj na druhú stranu - na Martinské hole, ba vidno aj hlavný masív Malej Fatry za Váhom.

Martinské hole od Kečky

Malá Fatra zo Súľovského hrebeňa (vľavo). Vpravo sú Martinské hole

Na prvom horizonte Lietavský hrad a Lietavská Svinná vpravo pod ním. V pozadí Malá Fatra

Zostup k sedlu Patúch je krutý. Odtiaľ až do Súľova príjemnou lesnou cestou (na začiatku štrkovou), kde je treba dávať pozor na bikerov (na začiatku sa vyskytlo aj nejaké enduro - a to nenadávam majiteľovi).

Od sedla Patúch do Súľova po žltej

Od sedla Patúch do Súľova po žltej

Súľov

Nakoľko v Súľove mi v rozumnom čase nič motorizované nešlo, vybral som sa asfaltom až do Bytče. Cestou som nič zaujímavé nestretol, akurát v Jablonovom som doplnil niečo tekuté.

Súľovská tiesňava

Súľovská tiesňava

Súľovská tiesňava

Bytča. Predstavte si, že už aj tu majú WC  :-)


Trasa z Bytče cez Hlboké nad Váhom, Hlbocký vodopád, sedlo Roháč, Kečku, sedlo Patúch, Súľov do Bytče na mape

Výlet meral cca 25 km s prevýšením cca 1000 metrov.

Občerstvenie v obchodoch v Hlbokom, studnička nad Hlbockým vodopádom, studnička medzi sedlom Patúch a Súľovom, zariadenia v Súľove (chata Súľov bola zas zatvorená, ale ani neviem, prečo som vynechal Čiernu vodu), krčma v Jablonovom.

Únik z trasy Pod Roháčom, v sedle Patúch a autobus od Súľova až po Bytču.