Turecko - výlety

V stredisku Beldibi som absolvoval tri výlety. Prvý pešo na severný koniec strediska. Druhý pešobusom tam aj späť do kaňonu Goynuk a tretí organizovaný autobusom a lanovkou na vrch Tahtali.

Tu oproti dovolenke v roku 2014 v podstate nemám čo uviesť. Dúfal som, že sa mi cez cestovku podarí aspoň Termessos, ale ten je vraj už zrušený, nakoľko sa nikomu v tom horku nechcelo šliapať do kopca. Výlet Demre - Myra - Kekova tiež nebol na programe. Auto sa mi vzhľadom na to, že som zostal na výlety sám nechcelo požičiavať už aj kvôli financiám no a z toho finančného dôvodu sa nevyplatil ani taxík. No a tak mi už zostali len vlastné nohy. A teda zopakovať dva pešie výlety z poslednej dovolenky (kaňon Goynuk a výlet na severnú pláž strediska). Len tento rok som bol odhodlaný tú Beldibi Magarasi (jaskyňu v Beldibi) dohľadať.

Pri dovolenke v hoteli Nerton v Side som aj trochu chodil. Výlety hlbšie a ďalej do vnútrozemia som neabsolvoval z rôznych príčin (pozri článok o hoteli Nerton, Side 2025). Treba spomenúť predovšetkým prechádzky po pláži a po plážovej promenáde. Doľava (pri pohľade na more) viedla pláž ak k ohybu zálivu (lebo celé to bolo Side), teda takých 10-15 minút pomalej prechádzky. Neskôr boli veľké kamene a človek by musel vyjsť hore na promenádu.

Pešia vychádzka od hotela Galeri Resort cez turecké dedinky a vnútrozemie k pevnosti Alara Han.

Ono to bolo tak. Jedného dňa sa už od samej radosti nedalo obsedieť na pláži, bary ma nelákali, vrabce protivne štebotali, slnko odporne svietilo, vetrík ani len nezafúkal, boli sme po obede, mne sa už zdalo, že sa mi začali skracovať šľachy na nohách, dostával som kŕče do rúk od neustáleho držania pivového pohára... Veď to poniektorí poznáte. Slnečný deň ako stvorený na samovraždu. Pre niekoho. My optimisti si vtedy hovoríme, že sa nám také počasie páči. Veď aj keby sa nám nepáčilo, nič s tým nenarobíme :-). Ale rovnako si hovoríme aj vtedy, keď prší, keď sneží, keď...

Hrad Alanya

Na hrad Alanya sa môžete dostať práve z prístavu pešo (dosť do kopca vo veľkej horúčave) alebo taxíkom. My sme šli od Kleopatrinej pláže, pomedzi miestne turecké štvrte. Miestni boli milí, aj keď takých bielych tam už dávno nemali. Cestou naspäť sme sa zastavili aj v miestnej taverne (či čo to bolo). Príjemné prostredie vonku v záhrade, nezafajčené :-). Z hradu sú nádherné výhľady na prístav i na pláž Kleopatra beach s hotelmi.

Green canyon a mešita v Manavgate

Odchod spred hotela Aska Just in Beachautobusom, potom sme klasicky zbierali ostatných záujemcov z iných hotelov. Cez Manavgat, popri známych Manavgatských vodopádoch (kde sme už boli voľakedy z Alanye) stále hore až k nádrži Oymapinar Baraji, kde sa konajú plavby po Green Canyone. Cestou bolo potrebné prejsť strážnym stanovišťom, keďže sme v Turecku a vstupujeme do areálu hydrocentrály. Cez most popod priehradný múr a potom takou poľnou cestou až nad priehradný múr. Výška múra je vraj nejakých 168 metrov, zhora to teda vyzerá dobre.

Ako som už spomínal, v Side ma to ťahalo na viacero výletov. Nakoniec zostal jediný - výlet k ústiu rieky Manavgat so Stefanynkou. A tak som sa vybral aj na druhý peší výlet. Vodopád Manavgat som už voľakedy dávno (rok 2000) navštívil. A tak že pôjdem obzrieť, čo sa odvtedy zmenilo.

Trasu v GPSsom mal pripravenú, takže som tentoraz okrem jednej malej vody z hotela vzal aj 1,5 l perlivú minerálku. Plus jednu nektárinku a jednu tyčinku z NZ (nedotknuteľných zásob).

Nakoľko na lehátku pri mori dostávajú zabrať najmä svaly blízke sedaciemu, a tiež žalúdok od prejedania, vybral som sa po raňajkách obzrieť aj východnú časť Side až k ústiu rieky Manavgat, prípadne som počítal s tým, že to môžem otočiť aj skôr.

Od hotela Nerton som sa vybral po promenáde smerom k historickému mestu Side. V ohybe zálivu je pomedzi reštaurácie odbočka doľava a neskôr hore. Vyúsťuje na hlavnej ceste vedúcej do historickej časti.