Dovolenka v hoteli Nerton v stredisku Side v Turecku. Do tohto hotela to najmä moju polovičku lákalo už viackrát, ale ešte nám to nevyšlo. Tak snáď teraz už hej. Aby toho nebolo málo, tak keď som si pozeral výlety, tak mi vybehlo, že kaňon Sapadere (neďaleko Alanye) je vraj zatvorený pre zosuv skál. Takže uvidíme...
Ostávajú vykopávky v Side, možno prechádzka do najbližšieho okolia, prípadne aj k vodopádom Manavgat a mňa láka aj nie tak ďaleké antické mesto Lyrbe (Seleuleukia) či Cenet canyon (obe ako kombinovaný taxi-pešobus výlet), prípadne autobusový výlet na Tazi canyon. Uvidíme teda ešte raz (teda dúfam).
Takže dovolenka v Side sa uskutočnila. Z výletov to bolo obmedzené z viacerých príčin. Jednak pre teplo. Keď som sa vybral do mesta Side na prechádzku, tak som myslel, že mi to obarí pľúca. A to som išiel hneď po raňajkách. Za druhé pre tureckých vodičov a cestovky. Nás viezol vodič do hotela z letiska namiesto 1 až 1,5 hodiny vyše dve hodiny. Lebo navigácia... Raz sa vracal, lebo zabudol vyložiť pár dovolenkárov, nám zastal asi trikrát a pýtal sa najbližších turkov, kde je to ten hotel Nerton. Naposledy to bolo asi 50 metrov pred hotelom. My sme už videli veľký nápis, len vodič sa zobral a utekal dozadu, kde videl nejakého miestneho.
Spoludovolenkujúci zas hovorili, že si zaplatili výlet a strávili v autobuse navyše 4 hodiny. Lebo vodič nevedel trafiť a ani navigácia mu nepomohla. Takže ponuka aj bola, ale už mi nejako chýbala ochota skúšať, či natrafím na lepšieho šoféra. Ak chcete, skúste vy.
Treťou príčinou bola cenová politika miestneho rezortu kultúry. Keď som prechádzal okolo rozvalín v Side, všimol som si kasu, kde bolo napísané, že vstup je 7 až 10 Eur. Sedem eur do rozvalín a 10 Eur aj s múzeom. Keď som sa o pár dní rozhodol, že si to všetko prejdem, tak ma baba v kase schladila, že 10 eur áno, ale musí to byť v tureckých lírach. A ukazovala na tabuľku, ktorú som si predtým nevšimol. Karty nebrala a vymieňať sa mi nechcelo, nakoľko som v podstate ani nevedel, koľko tých tureckých by som si mal zameniť.
Takže zostali krátke prechádzky po Side, po promenáde, po pláži a dva dlhšie výlety, ktoré budú aj s pár fotkami a stručným popisom v samostatných článkoch.
Hotel Nerton v Side
Hotel Nerton leží v mestskej časti Side, na západ od rozvalín. Je takmer priamo na pláži, od ktorej ho oddeľuje iba miestna promenáda. Na promenáde býva veľa ľudí (hlavne vo večerných hodinách), bežcov (hlavne ráno) a medzitým dosť bajkerov, občas motorkári či elektrické vozíky, nakoľko posledné tri menované skupiny to mali oficiálne dopravnou značkou zakázané.
Vstup do hotela Nerton bol z vnútornej ulice, teda nebol príliš rušný a väčšinu dňa bol v tieni. Po vstupe do hotela recepcia, kde sme vyfasovali karty do izby. Hotel Nerton bol štvorposchodový a mal hlavný trakt a bočný trakt. Nás ubytovali v bočnom trakte. Chvíľu to polovičke vadilo, že nemáme priamy výhľad na more, ale neskôr sme to pochopili ako výhodu. Izby z hlavného traktu s priamym výhľadom na more boli väčšinu dňa vystavané slnku. Nám už pred večerou slnko zaliezalo za spomínaný hlavný trakt. My sme mali v bočnom trakte výhľad na bazén, bar a za tým aj na more.
Zberný výťah fungoval bez problémov, raz po výlete síce nešiel, ale do cca hodiny bol opravený. To som sa práve vrátil po obede z výletu. Prídem k výťahu, stlačím tlačidlo a čakám. Kaput - ozvalo sa sprava. Pozerám, taká staršia pani "mierne" rozvalená na schodoch. Kaput, opakuje. Du you need a help? pýtam sa jej, lebo naozaj nevyzerá najlepšie. Nereaguje - samozrejme - Nemka. Kaput - hovorí a ukazuje na výťah. Ahá, dovtípim sa... :-). To jedno poschodie som potom vybehol po schodoch.
Veľkou výhodou hotela Nerton bolo, že sme nafasovali dve karty od izby. Ďalšou výhodou bolo, že aj po vytiahnutí karty sa síce vypli zásuvky a svetlo, ale klíma fungovala ďalej, takže po príchode z pláže sme mali vychladenú izbu.
Na našej izbe jedného dňa prestala chladiť klimatizácia. Nahlásil som to 2x na recepcii, po druhej nahláške došiel hotelový údržbár, prekontroloval baterky, namiesto chladenia na 18 stupňov nastavil vyhrievanie na 16 stupňov a povedal, že do 10 minút by to malo vychladiť a že sa ozve. Samozrejme, že sa recepcia ozvala, ale na izbe stále svietilo 30 stupňov. Údržbár došiel druhýkrát, doniesol si rebrík, vyčistil filtre, ale nič sa neudialo.
Recepčný mi hovorí, že nám vymení izbu, ale že má plné, že až na druhý deň. Medzitým polovička kontaktovala delegátku, tá zburcovala pol hotela a tak recepčný hovorí, že čakajú jedných, ak sa rozhodneme ihneď, tak nám to vymení, ale je to izba nad kuchyňou, a veľkými klimatizáciami rovno pod izbou, orientovaná do vnútrozemia, teda hlučná. Na druhý deň by to bola vedľajšia izba (teda izba vedľa tej súčasnej). A tak sme sa rozhodli, že do druhého dňa prežijeme. V noci bolo okolo 24 stupňov a tak sa pri otvorenom okne dalo. Komárov sme nezažili, to bola ďalšia výhoda hotela...
Izba hotela Nerton bola vybavená klasicky, nám nič nechýbalo. Potešil robustný sprchový kút. Na izbe bol aj trezor, spočiatku som aj využíval, ale moja zrkadlovka sa tam ledva zmestila s malým objektívom. Aj to som ho tam musel ukladať a neustále vrtieť ako známy hlavolam Ježek v kleci. Nakoľko upratovačka bola milá a nevšimli sme si, že by sa v okolí niekomu niečo stratilo, tak som to riskol. Nakoniec všetko dobre dopadlo. A to sa nám nedal uzamknúť balkón.
Matrac bol trošku vyválaný, lepšie povedané, na kraji postele bol trochu zosedený.
Na izbe bola konvica, pravidelne dopĺňali kávu, čaj aj cukor. V chladničke dopĺňali každý deň 2 malé 2,5 dl flašky minerálky. Plus dávali cca 6 ks obyčajnej vody vo fľašiach (0,33 l flašky).
Klíma fungovala, až na tej jeden spomenutý prípad na prvej izbe. Nakoľko bežala aj bez karty, bolo príjemné dojsť pred obedom či pred večerou do vychladenej izby. Jediné malé mínus bolo, že keď sme na prvej izbe došli o klímu a chceli sme vyvetrať prievanom cez chodbu a balkón, tak sme zistili, že okná na chodbe boli priskrutkované :-( .
Pivnice hotela Nerton patrili SPA (tam sme si ráno vyzdvihli plážové osušky a lehátkové čabraky pod osušky (také tenké koberce) a tam sa dali potom tie osušky aj meniť). Pod recepciou boli ešte nejaké kongresové miestnosti a podobné voloviny, ale nevyužili sme.
Pri recepcii bolo niekoľko miest na sedenie, stolík pre miestneho fotografa (neotravoval), kaderníctvo (žena hovorila, že mali nižšie ceny ako v Bratislave), lobby bar a patiséria (otvorené 24/7), niekoľko malých miestností (napr. s knižnicou). Nachádzal sa neďaleko aj vstup do jedálne a pár malých obchodíkov (zlato a nejaké drobnosti).
Jedlo a pitie hotela Nerton
Jedlo ponúkala najmä Hlavná jedáleň, kde sa odohrávalo všetko podstatné. Raňajky, obedy aj večere. Pred jedálňou bolo vonkajšie posedenie (sedávali najmä fajčiari, ale nielen oni). Okolo vonkajšieho posedenia boli ešte dva kuchárske kútiky. Ten väčší (na obrázkoch nižšie vľavo) fungoval ráno, naobed aj večer a grilovací kútik (na obrázkoch vpravo pod tou zaťahovacou markízou) fungoval iba večer.
V Hlavnej jedálni boli predovšetkým nápojové automaty na raňajky, kútik s chlebom a pečivom, kútiky s cereáliami, ovocím, zeleninou, ale aj hlavý pult. Na raňajky boli pri hlavnom pulte predovšetkým rôzne druhy vajec (na tvrdo, lečo, občas praženica, praženica s hríbami, paradajky so syrom aj iné teplé veci). Z opačnej strany pultu nejaké prihrievané posúchy.
Na obed a večeru tu bolo umiestnené hlavné jedlo. Na večeru tu bola umiestnená aj nejaká pečená špecialita - napríklad pečený moriak a pod. Po maximálne hodine túto špecialitu sťahovali z ponuky.
V ostatných kútikoch zostávalo ovocie, zelenina, pribudli zákusky. A zabudol som, pri chlebe ponúkali dva druhy polievky - jednu paradajkovú (každý deň) a druhú doplnkovú (napr. minestrone, zeleninovú a pod.). K tomu krutóny, strúhaný syr, petržlenovú vňať a pod. Polievky boli jedlé.
Väčší vonkajší kútik podával ráno predovšetkým okamžite pripravené jedlo - omelety, ale napríklad aj palacinky. Na obed a večeru tu bola nejaká špecialita (napr. soté, chili con carne a pod.) no a hlavne cestoviny. Špagety a/alebo dva druhy cestovín. Plus tam mali aj klasické rýchle občerstvenie (kuracie/rybie nugetky, hranolky), prípadne aj pečenú rybu. A niekde bolo aj vegetariánske jedlo. To sme ochutnávali každý deň aj vo vnútornej jedálni. Napríklad také vegetariánske hovädzie, vegetariánske teľacie, vegetariánske kuracie či morčacie :-) . Samozrejme k tomu zelený šalát, špenát, rukolu, uhorku, paradajku, cibulu...
V grilovacom kútiku ponúkali tri druhy. Mäso, zeleninu a zväčša ryby.
Pre hladnejších ešte poobede v bare pri bazéne možnosť objednať si rýchle občerstvenie (hambáč, hranolky, nugetky a pod.). Plus cestou na pláž baba robila Gozleme placky. Plus 24 hodín denne v Patisérii pri Lobby bare nejaké drobnosti pod zub.
K jedlu by som rád povedal, že nielenže mi chutilo, ale tak kvalitné mäso som ešte na dovolenkách ešte asi ani nemal. Okrem pár kostí v kuracích stehnách, kostí v rybe a jednej kosti v Oso bucco som našiel iba pár (cca 3-4x za pobyt) tých chrupaviek v kuracom.
Trochu sme si nevedeli zvyknúť na syr ku špagetám. Vo veľkej sklenenej nádobe voda, v nej plávala menšia sklenená nádoba a v tej bol zmrznutý syr. Na naberanie naberacie kliešte ako na špagety. Nabrať jednou rukou sa nedalo, aj pri dvojrukom človekovi bol problém...
Pitie bolo dostupné vo všetkých spomenutých zariadeniach (Hlavná jedáleň, Lobby bar, bar pri bazéne). Plus nosili aj objednávky z baru na pláž a ešte treba spomenúť aj kávu/čaj s konvicou na izbe a dopĺňanú vodu v trojdecových fľašiach na izbu. Voda v tých malých fľašiach bola v rámci otváracích hodín dostupná aj v chladničkách v Hlavnej jedálni a pri Bare. V oboch bol dostupný aj Ajran v kelímkoch.
Pitie bolo bezproblémové. Pivo Efes, víno biele, ružové aj červené fľaškové - pitné, čapovaná malinovka v bare bola trochu viac sladká. Alkohol (zväčša whisky) pitný, asi 3x sa mi stalo, že došla fľaša a čapovali z tých malých fľaštičiek. Kola pitná taktiež.
Airan bol prudko pitný. Keď som popri pive pil na pláži už asi tretí, hovorí mi manželka: Ty sa z toho Airanu po.... Tak jej vravím: Áno, včera som bol 4x na hajzli. Ona: No vidíš! A ja jej nato: Ale predvčerom som Airan nepil, a bol som 6x...
Jediné, čo nám vadilo, bolo, že jedlo mali z hľadiska času rozdelené trochu nerovnomerne. Raňajky, potom obed, neskôr večera a v podstate koniec.
- Raňajky 7:30 do 9:30 (neskoré do 10:30)
- Obed 12:30 až 14:30 (obedové občerstvenie a snack od 12:30 do 16:00 hod.)
- Večera 19:00 až 21:00
a potom už iba Patiseria pri Lobby bare. Znamenalo to, že placky Gozleme boli viac-menej v čase obeda (o 15. už baba prestávala piecť, prípadne objednávať). Raz som došiel z výletu o 14:30 a cca 14:40 som sa u nej zastavil a hovorí, že už má poslednú a po mne už nepiekla.
Bazén hotela Nerton a pláž s morom pred hotelom Nerton
Hotel Nerton bol vedený ako "pre dospelých", takže tam deti neboli. O to viac tam bolo starších aj starých germánov. Takže aj detská časť bazéna bola prerobená na vírivku. Lehátka okolo bazéna boli už skoro ráno beznádejne obsadené (niežeby sme využívali). Možno už boli obsadené po večeri, to sme nekontrolovali. Ku koncu sa v hoteli objavili vylepené ceduľky, že ich možno obsadzovať až po 8. hodine a pokiaľ tam nikto nebude, že personál môže uteráky zrušiť. Neviem, či sa to niekomu stalo.
Pláž hotela Nerton bola s plavčíkom, ale inakšie to bola klasická mestská pláž. Pláž, vstup do vody aj morské dno bolo z čistého piesku. Vstup do vody pozvoľný, občas sa vytvoril taký 20-30 cm skok pri vstupe do mora. Na pláži sa dali nájsť menšie mušle.
Pláž hotela Nerton mala cca 10 x 10 radov slnečníkov (teda asi 200 ľudí sa tu zmestilo). Lehátka boli v dobrom stave, plavčík na ne dával matrace. Na tie prišli spomínané čabraky a na to uteráky. Slnečníky a matrace na lehátka už mali občas niečo za sebou.
Plavčík oficiálne bol na pláži už od cca 6. hodiny, matrace roznášal podľa toho, kto kedy došiel. Balil ich naspäť po 17. hodine a sťahoval aj slnečníky. Jeden deň sme si mysleli, že nás vyklopí z tých lehátok.
Na rozhraní pláže nášho hotela a susedného hotela bolo volejbalové ihrisko a ľudia ležiaci poblíž mali občas loptu aj v ksichte.
Mestská pláž sa prejavila hlavne v tom, že najmä poobede sa medzi morom a lehátkami vyskytovali domorodci vo zvýšenej miere. Futbalisti, deti, mladí s reprákmi... Vpravo (ale aj vľavo) boli strediská vodných radostí, odkiaľ štartovali motorové aj nemotorové potvory. Do ich oblastí - vymedzených bójami - bol prístup pre ľudí zakázaný. Jednak mi vadilo, že raz vyháňali troch plavcov motorovým skútrom tým spôsobom, že debil na skútri do tých plavcov doslova vletel (keby bol trochu stratil kontrolu, tak vletí aj do ľudí v tej plaveckej časti) a za druhé mi vadilo, že tá časť pre kúpajúcich sa bola občas hodne preľudnená (hlavne poobede a cez víkendy, kedy sa na pláž vyhrnulo dosť domorodcov).
Na pláži sa vyskytovalo pár psov. Samozrejme, pár dovolenkárov si bralo so sebou svojich vreckových čoklov, s ktorými sa neskôr prechádzali. Na pláži však bolo pár domorodých psov robustnejších značiek. Väčšinou boli označení a turistov si nevšímali, pokiaľ ich vyslovene nehladili. Zväčša sa len natiahli do tieňa pri lehátkach, občas sa išli okúpať. Videl som len jedného (taká zmeska blízka vlčiakovi), čo sa chcel hrať. Najmä panie s tými penovými dažďovkami na plávanie boli jeho obľúbeným cieľom.
V celom Side boli obľúbené aj mačky, takže občas sa vyskytovali všade (raz aj v jedálni).
Ostatné služby hotela Nerton
V hoteli Nerton ponúkali aj zábavky na pláži aj v hoteli. Cvičenie na pláži, cvičenie v bazéne, šípky, voleybal na pláži či bocca. Po pláži chodili najčastejšie maníci ponúkajúci vodné zábavky, tetovanie a tiež maník predávajúci kukuricu (2 E).
Večerný program pozostával z rôznych vystúpení. Najčastejšie rôzne variácia Karaoke, ale aj tanečné vystúpenie či akrobatické vystúpenie. Jeden deň do hotela doviezli aj veľké modré sochy Avatarov, ale program klasický.
Na izbe sme mali aj ponuku na čistenie a žehlenie odevov. Neskúšali sme, tak kvalitu nevieme posúdiť.
WC za barom, vhodné aj pre imobilných. Vstup do hotela z plážovej promenády s ochrankou.
Okolie hotela Nerton
Pri pohľade od mora naľavo ležala stanica žandárov. ešte viac vľavo bol trávnatý plac, ktorý turci využívali na piknik. Takže po zotmení sa tam nasťahovalo plno domorodcov. Za hotelom bola tichá ulička s jedným obchodíkom a vpravo od hotela viedla miestna cesta z vnútrozemia plná obchodíkov a vstupom do susedného hotela Saygili. Ale len okolo obeda a večer. Ráno to bola ospalá ulička.
