história

Pred hotelom Golden Sands v stredisku Agios Georgios south som si požičal bicykel. Horský bike za 5 eur na deň, požičiaval som si ho na dva dni. K biku som dostal aj lankový zámok, aby som pri prípadnom odskočení si nemusel šlapať do hotela po svojich.

Konečne mi to vyšlo. Vzhľadom na skutočnosť, že na Sitnesom nebol už niekoľko desaťročí a že z vtedajšieho výletu si už toho moc nepamätám, tak mi zrazu prialo aj počasie, dokonca som si nezabudol nastaviť budík na správny čas. K tomu ešte nemeškal ani vlak a po nejakých minútach som sa v poriadku dostal aj na autobus do Banskej Štiavnice.

Trasú výletu som mal naplánovanú tak, aby som sa nemusel vracať úplne rovnakou cestou aj zo Sitna, teda volil som variant cez Ilijua hrad Sitno. Nakoľko som nenašiel vhodný spoj po Antol (odkiaľ by to bolo pohodlnejšie a čistejšie), tak som časť trasy absolvoval asfaltom medzi Štefultovom a Ilijou. Zo Sitnasom zvolil variant do sedla Krížna modrou a zeleným chodníkom dr. Téryho do Štiavnice, aby som nemusel ísť už absolvovanou časťou Rudnej magistrály zo sedla krížna cez Klinger do Banskej Štiavnice.

Sobotný výlet myjavákom do Brezovej pod Bradlom. Odtiaľ na Komárovú a Výtok do Dobrej vody a cez Katarínku do Dechtíc. Výlet som si nazval ako Pramenný.

Z Brezovej pod Bradlom na námestie a červenou značkou (Štefánikovou magistrálou) až k Mladosti. Odtiaľ modrou značkou dolinou a neskôr stúpaním lesom až na Komárovú. Cestou zaujali hlavne tie hríby na chodníku, no a potom tá zemská anomália na Komárovej.

Necelých 20 km Brezovskými Karpatmi. Začiatok na jarmoku v Brezovej pod Bradlom. Keby som to bol vedel dopredu, tak si jedlo nenabalím. Moje kroky viedli z autobusovej stanice cez námestie a ďalej po červenej značke, po ktorej som už niekoľkokrát išiel. Došiel som až k benzínovej pumpe, od ktorej som pokračoval rovno po ceste a pre strednej škole som zabočil doľava na modrú značku. Ešte pár sto metrov po asfalte, aby som sa dostal lesnou cestou na Ostrú úboč. Tu je jedna chatka, jedno miesto na vykonanie slackline i jedna zamknutá kadibúdka na ostatné potreby.

Z Bratislavy do Brezovej pod Bradlom autobusom. V Brezovej pod Bradlom okolo tržnice a WC na námestie k rozcestníku. Tam doprava červenou značkou (Štefánikova magistrála) na začiatok obce k pumpe a šikmo doľava k rozpadnutému rekreačnému zariadeniu Mladosť. Asfaltom prudko hore na Dlhé Rovne. Odtiaľ ešte asfaltom na najbližší kopec a ďalej príjemnou lesnou cestou cez Skalieaž po odbočku k Dobrovodskému hradu. Prechádzka k hradu a návrat na rovnakú odbočku. Klesanie do dediny Dobrá Voda. Zaujímavý cintorín. V Dobrej Vode otvorená krčma. Trochu nakyslastý Bažant, ale funkčné WC. Pokračovanie asfaltom cez dedinu na Mihalínovúa neskôr úmorným asfaltom k horárni Dolná Raková (ŽST Buková). Cez kopec do dediny Cerováa asfaltom cez Bukovú, okolo kameňolomua Bukovej-Mlynov na lesnú cestu smer Záruby. Odtiaľ hore až na rozcestie so žltou pod Havraňou skalou. Nakoľko sa koleno znova začalo ozývať, spod Havranej skaly som to zvrtol rovno dole do Smoleníc.

Pôvodne som mal výlet naplánovaný ako jednoduchý s dvoma vyhliadkami (teda dvojvyhliadkový). Jednu Jabloneckú a druhú na Kukle. Ale ako to už v živote býva... Veď to mnohí poznáte. Okrem toho som chcel zájsť poobdivovať aj kaštieľ v Budmericiach.

Mimoriadne krátky novembrový výlet v pomerne peknom počasí. Nakoľko som mal z dúbravskej malty doobedné voľno, vybral som sa na približovací výlet. Za cieľ som si zvolil Devín, kde som už nejaký ten piatok nebol. Asfaltkou spod hradu Devín až ku kostolu metodického Cyra. Neďaleko odtiaľ veľká pamätná ceduľa, vraj na tejto fare čosi napísal Bernolák. A na okolitých domoch nič. Ani len zmienka o tom, že tam ktosi čosi napísal. Napríklad list frajerke. Prípadne aspoň vianočnú pohľadnicu. Na tom Devíne teda museli byť ostatní ľudia asi negramotní.

Z Devínasom to vzal po červenej značke až na Devínsku Kobylu. Neerdžala, ale na druhej strane je potrebné povedať, že už ani tie výhľady nie sú také, ako si ich pamätám z minulosti. Po chodníkoch trochu blata, ale treba povedať, že z tej malty som sa neskôr vracal špinavší. Najviac blata bolo od konca Devína po rozcestie Úzky les, prameň. Od rozcestia trochu hore kopcom, neskôr takmer rovinka. Potom nepríjemným úvozom pod Devínsku Kobylu. Nepríjemný preto, lebo skaly v ňom prikrylo lístie a tak som nevidel, kam stupiť a kam radšej nie.

Výlet vlakom do Holíča. Odtiaľ zelenou turistickou značkou po most cez rieku Morava, červenou do moravského mesta Hodonín, zelenou značkou do Mikulčíc a modrou a zelenou turistickou značkou popri kostole sv. Margity Antiochijskej a popri zámku v Holíči naspať na vlak.

Z Bratislavy autobusom do Jablonice. Odtiaľ žltou značkou cez Dúbravua Pod Lipovým vrchom na Rozbehy. Okolo rozhľadnena Rozbehoch, chaty KST na hrad Korlátka. Okolo veterného parku, Českou cestou cez Hrubý Kamenec k vodnej nádrži Buková. Žltou na rozcestie Pod Ostrým Kameňom na hrad Ostrý Kameň a na Záruby. Zo Zárub zelenou cez Jahodník, okolo jaskyne Driny do Smoleníc. Autobusom do Bratislavy.

Ak by som mal charakterizovať tento výlet jedným slovom, tak ako vysoký. Autobusom z Patrónky do Jablonového. Cenovo 1,08 Eura s kartou. Približne o štvrť na osem vysadám v Jablonovom. Od zastávky pár metrov dopredu a prvou uličkou doprava. Trasa je zatiaľ dobre značená, uhnúť aj tak nie je príliš kam.

Pred koncom obce traja hafani. Ten najväčší je za plotom a pozerá niekam dopredu. Tam na kraji cesty stojí druhý - stredný a pozerá do uličky doľava. No a tam sedí ten najmenší. Ani jeden z nich ani neštekne, ani sa len neobzrú. Keď sa po niekoľkých desiatkach metroch otočím, ten druhý pozerá za mnou. Teda musím konštatovať, že ak ho niekto medzičasom neotočil, tak vypchatý určite nebol.

Ešte pár domov, pár novostavieb a je koniec obce.

Výlet do Strážovských vrchov na pokračovanie Cesty hrdinov SNP. Začiatok túry vo Veľkom Košeckom Podhradí (nakoľko sem som sa vedel pomerne dobre dostať autobusom - ak samozrejme dvojnásobné prestupovanie možno nazvať ako dobré), aby som sa trochu pokochal ruinami Košeckého hradu.

Odtiaľ cez samotný Košecký hrad do osady Háj a žltou pod Vápeč a červenou na samotný Vápeč. Po niekoľkých výhľadoch zo zatiahnutého vrchu Vápeč červenou naspäť dolu až do Hornej Poruby, cez sedlo Omšenská Baba a cez Kamenné vráta až do Trenčianskych Teplíc. Tu počkať na autobus do Trenčína a vlakom naspäť.

Výlet autobusom do Lozorna. Od požiarnej zbrojnice v Lozorne ďalej popri ceste až takmer po odbočku na Rusniaky. Približne 300 metrov predtým nenápadná odbočka vpravo medzi domy. Najskôr cez malé parkovisko pred domami, úzkym chodníkom pomedzi domy na cestu. Na ceste doľava a na prvej odbočke doprava hore. Tu znova doľava popred vinice, označené, že sú strážené. Niektoré smerovníky sa mi nepodarilo objaviť, ale GPS zaúradovalo dobre. Ďalej je potrebné pokračovať rovno tak, aby plot vinice bol po vašej pravej ruke. Okrem jedného starého psa pri baráku a jedného vydeseného zajaca som už žiadneho živého človeka nestretol až takmer po Červený domček.

Marcový výlet do Malých Karpát a na hrad Branč. Pomerne sucho, až na niekoľko málo blativých miest. Slnko nad hlavou príjemné, ku koncu až príliš.

Autobusom z Bratislavy v sobotu o 7:20 do Myjavy (autobusu oproti vlaňajšku trochu posunuli odchod) za 4,75 Eura. Návrat z Brezovej pod Bradlom o 16:30 do Bratislavy za 4:30 Eura.

Podľa prípravy zhruba okolo cca plus/mínus 25 kilometrov spolu s malým prevýšením. Asfalt na začiatku a na konci túry. Ten zvyšok bol pre mňa neznámy a tak som vyrazil.

Hrad Platamonas - Leží asi 4 - 5 km od dediny Platamonas. Z hradu sú pekné výhľady nielen na pohorie Olymp, ale na celú oblasť Olympskej riviéry a najmä na jej pláže. Vychádzku z Nei Pori odporúčam najmä pre skalných turistov - celková vzdialenosť asi 5 - 7 km od letoviska. Ďalšou možnosťou je výlet na hrad Platamonas autobusom, autom alebo na biku.

Výlet cez pracovný deň (iný režim autobusov ako cez víkend). V minulosti som jeden z mojich výletov (na Veľký Lopeník) končil v Novej Bošáci. Tam som vtedy kvôli prerábanej krčme nemienil stráviť dve hodiny na zastávke autobusu a jedna z alternatív viedla aj cez najbližšie kopčeky do Zemianskych Kostolian. Vtedy som túto alternatívu zavrhol, hlavne kvôli blížiacej sa tme a uprednostnil som asfaltovú vychádzku po hlavnej ceste. Nakoľko okolie sa mi aj po dlhšom čase zdalo vhodné na vychádzku a mal som k dispozícii deň dovolenky, naplánoval som si kratší výlet do kráľovstva sliviek a slivovičiek. Dnes by som povedal, že asi aj medvedíkov. Teda, nazvime ho ako výlet medvedí.

Výlet na Dolnú Nitru. Autobusom do Nitry a odtiaľ ešte do obce Oponice, odkiaľ sa ponúka zaujímavý výlet cez tri hrady a jeden kaštieľ. Ale poporiadku, takže hneď v obci sa nachádza Chateau Appony(Apóniovský kaštieľ). Turistická značka síce ide až poza plot, ale hospodárska brána je práve otvorená a tak nahliadnem na dve-tri fotky. Pôvodne som myslel, že cena ubytovania bude zahŕňať aj prípadné vyčistenie ogrcaného gobelínu z čias Marušky-Terezky, ale po prezretí ich webstránok sa mi to až také strašné nezdá...

Výlet v snežnom kráľovstve. Aj tak by sa dal nazvať tento výlet, ktorý síce neviedol hlbokým bielym snehom, skôr takým jemným popraškom, ale hmlovou náladou a hradom Korlátko (niekde Korlátka), ktorý patril aj kráľovi, mu tento prívlastok patrí. Trasa bola až na jedno miesto značená vcelku dobre, ale je potrebné povedať, že z takých asfaltiek ani nie je kde uhnúť. A že ich teda bolo.

Zvolil som skorší odchod z Bratislavy, aby som sa nemusel moc naháňať a v pohode stihol priamy dostavník, zvaný aj Seničák, domov. Teda odchod po šiestej, prestup v Rohožníku a na začiatku Plaveckého Petra som vystupoval čosi po ôsmej hodine. Ráno bolo pod nulou, celú cestu ma sprevádzal jemný poprašok snehu a aj v Plaveckom Petri (a vlastne počas celého výletu) ma sprevádzalo slabé sneženie.

Neskorý autobusový výlet z Bratislavy. Odchod cca 10.00 hod, príchod do Plaveckého Podhradia o cca 11.20. Od pošty (zastávka autobusu) dolu dedinou a doprava cestou k hradu. Za dedinou končí asfaltová cesta, začína lesná cesta a značka začína stúpať až na svah pod hradom. V blízkosti je ohnisko a chodník na hrad začína stúpať šikmo po svahu.

Pôvodne som taký výlet ani nemal naplánovaný. Z Rače som vyrazil výletným krokom smerom na Biely kríž. Nakoľko už chodníky boli pomerne solídne obschnuté, zvolil som variant okolo pomníka Haluzickému. Na Bielom kríži Klinec nezlákal, a tak som pokračoval dolu až na Medené Hámre.

Aprílový výlet do Súľovských vrchov. Vlakom do Rajeckých Teplíc, odkiaľ už po svojich modrou značkou hore až na Skalky. Odtiaľ zelenou dolu do Lietavskej Svinnej a zas hore na hrad Lietava. Odtiaľ zas modrou značkou dolu do Podhoria, hore cez Roháčske sedlo a nakoniec dolu do Súľova. Výlet by som teda pracovne nazval ako Veľká hojdačka.

Sobotný výlet v Malých Karpatoch. Ráno o 8. hodine vlakom do Trnavy, odtiaľ autobusom do Vrbového. Samozrejme, Móricka od Beňovských som už nezastihol. Dokonca aj synagóga sa medzitým stihla mierne rozpadnúť. A tak som po trochu dlhšom chytaní satelitov vyrazil.

Prvá časť viedla po chodníku smerom na vodnú nádrž Čerenec. Chodník bol prerušený iba pred stanicou polície, nakoľko niekto (predpokladám, že asi náčelník) nemal v blízkom okolí 15 metrov kde zaparkovať, tak parkoval ako ..bil aj spolu s ďalším služobným ..bilom. Ale vraj im treba pomáhať a chrániť (ich) :-(.

Sobotňajší jesenný výlet zo Smoleníc cez Havraniu skalu, Havranicu, Záruby, Brezinky, Amonovu lúku, Roštún a sedlo Skalka do Rohožníka. Pôvodne som tento úsek Cesty hrdinov SNP išiel iba po Mesačnú lúku, odkiaľ som uhol do Častej. A tak som bol zvedavý, ako prejdem ešte trochu ďalej, cez Roštún až po sedlo Skalka (a dolu na bus do Rohožníka). Autobusom z Bratislavy o 7:20 a tak pred deviatou vyrážam.

Výlet autobusom do dediny Stupava - Obora. Marec 2014. Začiatok žltej značky smerom na Pajštún ide od cesty po rovine až k lesu.

Dvojdňový výlet zo Žiliny do Považskej Bystrice. Pôvodne som ho plánoval ako jednodňový len do Považskej Teplej, ale rozhodol som sa vyskúšať slasti spania v ATC Manín a využiť tak možnosť nastúpiť na vlak na druhý deň až vo väčšom meste - v Považskej Bystrici. Ale treba povedať aj to, že vlak zastaví na oboch zastávkach rovnako, ibaže v Teplej nestoja rýchliky.

Prvý vlak do Žiliny ide o 5:45. Za zhruba dve hodiny je v Žiline. Lístok som našťastie dostal a tak už pred ôsmou hodinou som pred stanicou v Žiline chytal GPS a tak.