Pôvodne som chcel ísť pozrieť autom na juh Kréty, ale nakoniec som to nerealizoval. V okolí Amoudary nie je veľa možností pre pešieho turistu. Áno, ešte je tam roklina Almiros, ktorú sme už voľakedy dávno prešli aj so svokrom, ale charakterovo je lepšie, ak do nej nejde človek sám. Čo si pamätám, tak oficiálny chodník tam neviedol, bolo potrebné hľadať prechody a tam sa každý pár očí počíta. Navyše, ak jeden hľadá, tak vie, že k druhému čakajúcemu sa dá vrátiť. Vlani som absolvoval hrad Paleokastro s roklinou Spiliotissa s návratom cez dedinu Rodia (Rodgia).
Nad dedinou Rodia (Rodgia) sa vypína rovnomerný vrchol. Keď som pozeral z hotela, tak mi PeakFinder ukazoval vrchol Rodia (585 mnm), ktorý bol z izby aj z pláže viditeľný ako kužeľ. Vizuálne bol zastavaný s nejakou širokou splanírovanou cestou. Za týmto údajným vrcholom Rodia sa vypínal nejaký vyšší pretiahnutý vŕšok, na ktorom boli umiestnené vysielače. Iné mapy ukazovali tento kopček ako Rodia s nadmorskou výškou 600 mnm. Práve ten vŕšok s anténami bude aj ja považovať za kopec Rodia. Niekde za ním sa nachádzal aj Moni Savvathianon, podľa internetu zaujímavý kláštor a tak som sa vybral prejsť a obzrieť na vlastné oči.
Z hotela som sa vybral po ceste okolo Hotela Apollonia, aby som si nemusel močiť nohy v potoku. Za hotelom Apolonia som prešiel cez rameno potoka vedúce do elektrárne a tichšou časťou sa dostal pred podjazd "diaľnice" z Heraklionu do Rethymna a Chanie. Výhľady na roklinu. Cez podjazd popod diaľnicu, doprava a popred väčší obchod s keramikou dolu do druhého podchodu, smerom k moru.

Keď začala cesta stúpať k silu Titan (asi cement) a rozdvojovala sa, dal som sa ľavou (pravá klesala dolu k moru a do prístavu Rodia). Za spomínaným silom pravouhlou zákrutou doľava a potom už iba pokračovať stúpajúcou asfaltkou.

Zanedlho prichádzam ku kostolíku Agios Dimitrios, ktorý som vlani vynechal, lebo ho akurát čistili. Kostolík dostupný, zaujímavý. Voda pred kostolíkom nefunguje. Je privedená hadicou, ale otočenie kohútika nefunguje.


Postupne naberám výšku. Pohľady na Heraklion a Amoudaru sú akurát oproti nízkostojacemu slnku. Trochu viac doprava sa vynára plošina Keri, ktorá pri pohľade od mora leží na ľavej strane rokliny Almiros. Na fotke nižšie je to ten takmer plochý tmavý kopec vpravo od drôtu. Planina mierne stúpa doprava (v strede je prekrytá svetlým kopcom, ktorý leží napravo od rokliny Almiros - pri pohľade od mora)

Podo mnou sa začínajú otvárať výhľady na dedinu aj hrad Paleokastro.


Takmer na začiatku dediny Rodia, nad benzínkou je otvorený obchodík, tak vbehnem doplniť tekutiny. Z hotela síce mám dve sladké trojdecové chcanky, čo sme mali v chladničke a k tomu dve pollitrovky vody, ale jedna malá a jedna veľká fľaša sa už do mňa vyparili cestou. V obchodíku si dokupujem jedno chladené malé pivo a dve chladené pollitrovky. Pivo Alfa pitné, ale trochu viac horké.
Ešte pár metrov a prídem na hlavné námestie v Rodii, kde je zastávka autobusu aj socha flintonosiča. Odtiaľto ide jedna cesta obchádzkou pre autá daľava, alebo mierna skratka popri kostole a cintoríne poľnými cestami rovno. Nakoľko viem, že sa budem vracať odtiaľto až do hotela rovnakou trasou, tak sa rozhodujem, že idem po asfalte tam a vracať sa budem okolo cintorína.
Odbočujem teda doľava hore, kde je aj smerovník, že kláštor 5 km. Cesta sa kľukatí, najskôr doľava k miestnej škole, potom naspäť, zas doľava, zase naspäť. Popri tom naberá výšku. Výhľady hlavne na dedinu Rodia. Pár odbočiek doprava strážim na GPS-ku, lebo viem, že väčšina je slepá. Pred dosiahnutím chrbta nasleduje tá správna odbočka doprava. Míňam jeden vodojem, pár domov, dokonca aj odbočku na kuželový kopček, ktorý Peak Finder označuje ako Rodia.


Za chvílu prichádzam na nápadnú odbočku doprava dolu. Z cesty vidno kostol Holy Spirit, ktorý vidno aj z hotela a pláže. Ja sa dávam po hlavnej ceste doľava, poza maličký kopček. Predo mnou sa týči kopec Rodia (600 mnm) s lesom stožiarov. Asfaltka traverzuje kopec.



Za malým kopčekom sa podo mnou začína horná časť rokliny Spiliotissa, ktorú som si prešiel v roku 2024.




































Cestou do hotela som sa zastavil aj v kláštore Eisodion Theotokos (Ησυχαστήριο των Εισοδίων της Θεοτόκου), ktorý som navštívil už vlani.










Ostatné čoskorooooooo