Pomerne pohodový októbrový výlet do okolia Smoleníc. Autobusom do Plaveckého Petra s prestupom v Malackách. V Plaveckom Petri som vystupoval netradične už pri krčme (ale ešte nebola otvorená). Odtiaľ údolím potoka Hrudky až k vodnej nádrži Buková. Počasie bolo síce slnečné, ale trochu chladné a tak tie davy okolo priehrady nemali plavky, ale slušivé maskáčové rovnošaty a namiesto opaľovacích krémov im z košíkov trčala žranica pre ryby. Teda tým som chcel povedať, že aj bufet na Brezinskej strane bol zatvorený.
Okolo Breziniek som sa pomaly preniesol hore až na hrad Ostrý kameň. Nakoľko som bol zvedavý, či je z hradu vidno aj okolie Rozbehov, pribalil som do ruksaku nejaké to kilo optiky navyše. Veterné vrtule v pohode, veľká telekomunikačná veža tiež a v pohode sa dala vidieť aj rozhľadňa na Rozbehoch (pozri výlet z Jablonice cez Rozbehy do Smoleníc). Ľudí som tam už nerozoznával, na tých približne 6 kilometrov zas až toľko tej optiky nebolo.
Z hradu Ostrý kameň som vystúpal Štefánikovou magistrálou až na Záruby, ale nakoľko hlásili posledný pekný víkend, tak na Zárubách bolo toľko ľudí, že som radšej pokračoval ďalej. Cez Havranicu až na Havraniu skalu, kde bola iba jedna rodinka a dolu pod skalou to akurát balili dvaja lezci. Tu som si dal teda chvíľu oddych a potom pokračoval na rozcestie Pod Havraňou skalou a žltou som zbehol do Smoleníc.
Nakoľko autobusy do Bratislavy mali popoludňajšiu dvojhodinovú siestu, obehol som ešte okolo Smolenického zámku (aby som sa pokochal farbami jesene v parku), cez Vlčiareň (aby som obzrel Občasný vodopád). Vodopád bol verný svojmu názvu - keď sa tu OBČAS vyskytnem - netečie.
Trasa výletu na Mape. Výlet meral čosi cez 20 km s prevýšením +-850 metrov a trvala čosi cez 6 hodín aj s prestávkami.
