Totálne pohodový októbrový výlet po takmer dokonalej rovine na začiatku a len malom prevýšení na konci výletu.
Z Lozorna k Biofarme Príroda
Výlet som začínal na zastávke prímestského autobusu v Lozorne. Odtiaľ uličkou rovno a na najbližšej križovatke doprava na Cintorínsku ulicu. Tou až k cintorínu. Tu je výhľad predovšetkým na už zasnežený Schneeberg.
Potom chodníčkom medzi medzou smerom ku golfovému ihrisku. Výhľady predovšetkým dozadu na Lozorno a Vysokú v Malých Karpatoch. Na začiatku upozornenie, že sa nachádzam v poľovnom revíri, že sa nemám naháňať za srnkami :-( . Tých bolo k videniu pomenej, v podstate iba dve za celú vychádzku. Zato diviačej zveri bolo viac, ale okrem tej jedinej divej svine na Biofarme som ostatné iba počul.
Biofarma Príroda
Na Biofarmu Príroda som sa tešil, že konečne ochutnám ten ich domáci chlebík. Ale chlebík ešte nebol a čakať sa mi tak dlho nechcelo. Tak som len ochutnal ich jablkový mrežovník a škvarkový pagáč. Oba boli jedlé, ale neoslnili.
Ešte som išiel obzrieť Botanický chodník Gustáva Čejku. Trochu ma zarazil návštevný poriadok, ten hneď v prvom bode hovoril o tom, že mám dodržiavať trasu Botanického chodníka. Tá trasa bola miestami (teda skôr väčšinou) neviditeľná a rozmiestnenie tabuliek a panelov ma skôr nútilo chaoticky pobiehať sprava doľava a potom zas naopak, aby som si spravil obraz o tom, čo tam majú.
Ovce sa pásli, kozy som nevidel, prasa bolo asi niekde zalezené. V poriadku boli kone, oslík, divá sviňa (tá bola takmer neviditeľná) aj kačice. No a ešte jedna mačka, ktorá to zachraňovala a ponúkala sa návštevníkom, aby ju hladkali.
Z Biofarmy Príroda do Stupavy
Z Biofarmy Príroda som sa vydal náučným chodníkom smerom na Stupavu. Značky už boli miestami vyblednuté, náučnú tabuľu som objavil jednu - kúsok za broskyňovým sadom. Z lesíka po mojej pravej ruke sa ozývalo zlovestné chrochtanie. Asi pozývali tú ignorujúcu divú sviňu z areálu na diskotéku...
K videniu boli hlavne kone.
V Stupave klasicky dve cesty pomedzi nové domy, obe označené ako súkromné so zákazom vstupu. Navyše opravovali Zámocký park a tak bol zatvorený. Myslel som, že prejdem do Mástu a obzriem a kúpim nejaké to kyseué zelo, ale nakoniec som sa rozhodol, že lepšie ako prechádzať sa popri hlavnej ceste, bude lepšie využiť žltú značku a skončiť v Marianke, resp. až v Záhorskej Bystrici. Prípadne dojsť až na Patrónku.
Zo Stupavy cez Klčovanice a Marianku do Záhorskej Bystrice
Zo Zámockého parku som išiel žltou turistickou značkou ku strelnici a pokračoval smerom na Biely kríž. Došiel som až k mukám pod Klčovanicami a tam to stočil smerom do Marianky.
V Marianke som naďabil na nejakých usporiadateľov a občerstvovaciu stanicu behu Zochova chata - Bratislava. Pochopil som, že cestou na Kačín by som im iba zavadzal a tak som to otočil do Záhorskej Bystrice. Než som pobalil foťák, tak už aj došiel bus, ledva som dotrepal otvorený ruksak do autobusu a už sme išli.
Trasa Lozorno - Biofarma Príroda merala necelých 5 km, z Biofarmy do Stupavy bolo tiež okolo 5 km (v parku som na GPS mal nejakých 9,6 km aj s prehliadkou Botanického chodníka). Možné skrátenie trasy pri vystupovaní pri Rozvodni o cca 2 km. Prevýšenie takmer žiadne (do 50 metrov). Trasa je vhodná aj pre menšie deti (samozrejme od Rozvodne a jedným smerom).
Trasa až do Záhorskej Bystrice merala cca 17 až 18 km a pri pomalej chôdzi mi trvala čosi cez 4 hodiny. Spolu s obzeraním a fotením zabrala cca 5:30 hod. Nastúpané metre mali cca 280 metrov.